Moderné technológie v rehabilitácii, ktoré sa nezaobídu bez inteligentných robotov, sú dnes bežnou realitou v mnohých vyspelých zdravotných systémoch. Štúdie dokazujú prelomovú efektívnosť rehabilitácie. Vďaka inovatívnej robotickej rehabilitácii pacienti s poškodením miechy a mozgu, neschopní chôdze, totiž dosiahli pokroky v obnove hybnosti a samostatnosti.
Moderné technológie, ako je robotická rehabilitácia, dnes výrazne zlepšujú kvalitu života pacientov po cievnej mozgovej príhode (CMP) alebo úrazoch mozgu. Tieto pokrokové metódy sú už roky súčasťou vyspelých zdravotníckych systémov a nachádzajú uplatnenie aj na Slovensku. Vďaka inteligentným robotom a tímu odborníkov môžu pacienti dosiahnuť výraznú zmenu v kvalite života.
Štúdie potvrdzujú účinnosť
Robotická rehabilitácia pomocou zariadení Lokomat Pro s modulom FreeD, sa ukazuje ako veľmi efektívna. Štúdia publikovaná v odbornom periodiku Physiotherapy Canada (Harris, J.E., Eng, J.J) ukazuje, že by sa každej siedmej neschopnosti chodiť dalo predísť, ak by všetci pacienti okrem pravidelnej terapie absolvovali aj elektromechanicky asistovaný tréning chôdze na Lokomate. „Schopnosť samostatnej chôdze je pritom jedným z najdôležitejších cieľov pre ľudí, ktorí utrpeli mozgovú príhodu. Obnova chôdze zároveň zásadne znižuje náklady na dlhodobú starostlivosť, ktorá je v týchto prípadoch nevyhnutná,“ vysvetľujeMUDr. Matej Fülöp, lekár FBLR zo zariadenia Levita, ktoré je ambasádorom v robotickej rehabilitácii na Slovensku.
Aj randomizovaná kontrolovaná štúdia publikovaná v júli 2021 v odbornom magazíne Frontiers in Neurology, ktorá porovnávala tréning pacientov po cievnej mozgovej príhode na Lokomate s účinnosťou konvenčnej terapie a hodnotila schopnosť pacienta znovu udržať rovnováhu, potvrdila významný prínos robotickej rehabilitácie.
Minulý rok publikovala trojica vedcov (Lina Wu, Gui Xu, Qiaofeng Wu) prehľad výsledkov analýzy 21 štúdií s celkovým počtom 709 účastníkov a zistilo sa, že používanie Lokomatu u pacientov s cievnou mozgovou príhodou viedlo k priaznivým výsledkom pre obnovu rovnováhy.
Robotické zariadenie totiž pomáha pacientom vykonávať precízne opakované pohyby, ktoré stimulujú mozog k vytváraniu nových spojení. „Cielenými pohybmi a cvikmi znova prebúdzame mozog, vytvárame v ňom nové spojenia, ale je to proces, ktorý si vyžaduje čas a veľa opakovaní. Neurorehabilitačné prístroje pomáhajú opakovať pohyb správne a tisícky ráz. Žiadny fyzioterapeut, nech by bol akokoľvek šikovný, fyzicky zdatný a silný, to s pacientom nedokáže sám a tak presne ako robot,“ vysvetľuje Bc. Anita Hrdlovics, hlavná fyzioterapeutka z neurorehabilitačného zariadenia Levita v Lehniciach.
Čas hrá kľúčovú úlohu
Ideálne je, ak sa pacient priamo z nemocnice dostane do špecializovaného zariadenia, kde sa poskytuje dlhodobá, teda niekoľko týždňov trvajúca rehabilitácia, na ktorej spolupracuje celý tím odborníkov: FBLR lekár, fyzioterapeut, psychoterapeut, logopéd, prípadne ďalší. „Väčšine pacientov po mozgovom infarkte alebo hemoragických príhodách zostáva menší alebo väčší funkčný deficit, ktorého miera sa dá vo väčšine prípadov korigovať včasnou a kvalifikovanou rehabilitáciou s aktívnou účasťou pacienta. Kľúčový je pritom rovnako ako pri záchrane života čas. Ideálne je, ak sa s rehabilitáciou začne ešte na v nemocnici na akútnom lôžku a intenzívne sa v nej pokračuje aj po prepustení z nemocnice,“ vysvetlila externá FBLR lekárka MUDr. Jarmila Petrovičová, CSc. neurorehabilitačnej kliniky Levita v Lehniciach.
Možnosti sveta a Slovenska
V mnohých západných krajinách je robotická rehabilitácia bežným štandardom. Aj v špecializovaných neurorehabilitačných zariadeniach na Slovensku sa dá nájsť robotické vybavenie, ale vo väčšine z nich sa nevyužíva naplno, pretože chýbajú certifikovaní fyzioterapeuti, a tiež preto, že poisťovne túto liečbu buď vôbec nehradia, alebo ju preplácajú iba čiastočne.Dobrou správou však je, že sa postupne zlepšuje spolupráca špičkových neurorehabilitačných zariadení so zdravotnými poisťovňami. Pacient, respektíve jeho rodinní príslušníci však musia byť veľmi dobre zorientovaní v tom, na akú liečbu má pacient nárok a žiadať ju od poisťovne v čo najskoršom termíne po úraze.
„Dnes je oveľa drahšie prísť o príjem pacienta s mozgovou príhodou a o plat osoby, ktorá je nútená sa o neho starať, než zaplatiť mu neurorehabilitačnú starostlivosť v súkromnom zariadení, ktorá mu môže dopomôcť k väčšej samostatnosti a zmierniť následky akútnej cievnych mozgovej príhody, poprípade iných ťažkých ochorení centrálnej nervovej sústavy,“ je presvedčený MUDr. M. Fülöp. A to platí všade vo svete.
