Pozývame na výstavu plnú svetla a sladkosti cukríkov. Napokon, volá sa tak aj jeden z jeho obrazov, Cukríky. Pre mňa príbeh výstavy Svetlo v duši znie podľa názvov obrazov takto: Ak svetlo chýba, je dobre naň ako Čakanka čakať. Privolá ho Slnečnica, ukazuje cestu k slnku. Šťastie v srdci cítime, keď do srdca prijmeme iné srdcia a budeme mať Srdcia v srdci.
Daniel Brogyányi tvrdí: “Svetlo v duši nosí každý. Prajem, aby nám zdravo svietilo.“ Dodá: “Moje svetlo na obraze Svetlo v duši je zdravý cesnak.“ Chcete ho vidieť na vlastné oči?
Daniel Brogyányi patrí nesporne k najvýraznejším osobnostiam slovenskej výtvarnej scény za posledných dvadsať rokov. Jeho umelecké korene začínajú pri fotografii, no jeho tvorba rýchlo presiahla do širokej variety médií, dotvárajúc profil všestranného umelca so špecifickým zmyslom pre humor, nadhľadom a pozitívnou energiou.
Prečo fotografia? A nedá mi, pôvod výrazu fotografia je v starogréckom „písanie svetlom“. Vnímaš to rovnako?
Áno, ale fotografia je v prvom rade rýchle médium. Pre mňa je však len začiatok. Ďalej pri obraze pokračujem počítačom, alebo štetcom.
Prečo toľko farieb? Napokon, každá farba je lom svetla.
Žijeme vo farebnom svete, asi preto preferujem farebnú a nie čiernobielu fotografiu. Čiernobiela vie umocniť dej, ale ak to nehrá až takú rolu, tak radšej farebnú. Zrejme mám farbu rád. A ako vraví česká džezová speváčka Jana Koubková:“Barva je život barva je smrt kdo tohle neví ten ví prd.“
Čo je podľa teba umenie?
Umenie je pre mňa všetko, čo človek vytvorí. V akejkoľvek disciplíne a robí to úprimne. Čo je úprimne, to vždy bude dobre a je možné nazvať to umením. Je úplne jedno či je to torta, dobré jedlo, dobre zasadené paradajky. Ak hovoríme o umení vo výtvarnom umení, hovorím za mňa, malo by ľuďom prinášať radosť. Kľud do duše. Nie však vždy. Občas je dobré aj provokovať, upozorniť na niečo. V tomto je umenie výborné.
Prečo si svoju autorskú výstavu nazval Svetlo v duši, ktoré nám chýba?
Stále mi chodilo po rozume a rezonovalo v hlave niečo v kontexte so svetlom. Andrejka Reichová z Kafé Lampy mi navyše povedala, ako chcela che priniesť svetlo do bratislavskej Petržalky. A tak som verím priniesol aspoň takéto malé svetielko do kaviarne a zároveň pre každého, kto si ho z nej vezme a uchová v duši.
K svetlu, jasnému záblesku okamihu, sa dá prirovnať aj inšpirácia. Čo ťa inšpiruje?
Moja inšpirácia je jednoduchá. Vlastný život, ktorý žijem tak ako žijem, prežívam a ako si sám odpovedaám na svoje otázky a takto sa o to delím. Nič viac a nič menej.
Na čo by si si rád posvietil?
Na čo by som si rád posvietil? Nerád by som zabiehal do politiky a svietil si na to, čo je smutné. SVieťme si vždy dopredu, žime z prítomného okamihu s víziou niečoho pekného. Slováci sú úžasní, Slovensko je úžasné, úžasná krajina, úžasný národ. Len niekedy mám pocit, že akoby sme viac verili tme a klamstvu než svetlu. Tak asi preto táto na výtvarníka zrejme neštandardná odpoveď. Prajem nám Slovákom, aby sme si viac verili.
Na čo sa ťa ešte nikto nespýtal a rád by si to povedal?
Asi by som rád povedal, buďme na seba dobrí, lebo my sme dobrí. Myslím ale, aby to mohlo fungovať, potrebujeme vyhnať z tejto krajiny tmu.
Čo je podľa teba liek na dobrý život plný svetla?
Nemám na to recept, ale viem jedno. Slušnosť a úprimnosť je tá medicína, čo všetko dotiahne oveľa ďalej ako opačný prístup.
