Boli sme vychovávaní k tomu, že jedlo sa nevyhadzuje a potravinami sa neplytvá. Skoro v každej rodine má otec funkciu hlavného „dojedača“ za svojimi ratolesťami. Čo sa stalo, že sme sa dostali až do bodu, kedy je plytvanie potravinami vážnym problémom, ktorý má negatívny vplyv na našu planétu aj na ľudskú spoločnosť?
Každý rok sa vyhodí obrovské množstvo jedla, čo vedie k zbytočným nákladom. Je dôležité, aby sme sa snažili minimalizovať plytvanie potravinami a využívať jedlo efektívne, aby sme mohli spoločne kráčať k udržateľnejšiemu a zodpovednejšiemu svetu.
Na jednej strany tony odpadu, na druhej nedostatok jedla
Vo svete sa každoročne vyhodí až 1,3 miliardy ton potravín, čo predstavuje obrovskú stratu pre celú spoločnosť. Toto plytvanie potravinami vedie k preplneným skládkam, zhoršeniu životného prostredia a zdrojov, tým pádom aj k nedostatku potravín pre tých, ktorí ich najviac potrebujú. Jedným z hlavných dôvodov plytvania potravín je nadbytočný nákup jedla. Ľudia často kupujú viac, ako dokážu spotrebovať, čo vedie k pokazeniu jedla a jeho následnému vyhodeniu. Ruku na srdce, koľko krát ste z poličky vzali potraviny troch za cenu dvoch, či niečo vo veľkej zľave iba kvôli blížiacemu sa dátumu spotreby? Nepresné informácie o tom, čo je potrebné konzumovať najskôr a čo naozaj vie vydržať, tiež prispievajú k plytvaniu potravín.
Príčiny plytvania potravín
Ďalším dôvodom je neefektívne uskladnenie jedla. Nesprávne skladovanie potravín, ako napríklad nedostatočný chlad alebo vlhkosť, môže viesť k ich skorej zárodkovej závadnosti a následnému vyhodeniu. Taktiež aj výrobné a dodávateľské reťazce prispievajú k zbytočnému plytvaniu. Napríklad, prebytky výroby alebo nepresné odhady potreby spotrebiteľov môžu viesť k výrobe nadbytočných množstiev jedla, ktoré následne končia v koši. Aby sme tomuto problému zabránili, je potrebné urobiť niekoľko krokov. Prvým krokom je zmeniť naše nákupné návyky a kupovať len toľko jedla, koľko dokážeme spotrebovať. Taktiež, dôležité je dôsledne sledovať dátumy spotreby a správne skladovať jedlo. Je tiež dôležité využívať zvyšky jedla, napríklad pripravovať z nich druhý pokrm, využiť na druhý deň napríklad do raňajok alebo ich zamraziť. Firmy a podniky tiež môžu prispieť k zníženiu plytvania potravín tým, že budú presnejšie odhadovať svoje potreby a znižovať prebytky výroby. Okrem toho, môžu tiež zaviesť interné programy na využívanie zvyškov jedla, ako napríklad zvyšky z kuchyne poskytovať charite. Niekedy sa stačí iba lepšie poobzerať okolo a možno nájdete niekoho, komu môžete aj týmto spôsobom veľmi pomôcť. Problémom sú aj náročné estetické normy. Niektorí predajcovia a výrobcovia vyhadzujú jedlo, ktoré nespĺňa ich estetické požiadavky, aj keď je stále bezpečné na konzumáciu. A povedzme si úprimne, my konzumenti tiež radi siahneme po vyleštenom červenom jabĺčku než po tom mierne obitom zo záhradky. Kvalita jedla je aj taká, že sa pokazí hneď v obchode, ešte pred tým ako sa dostane na pult. V konečnom dôsledku, plytvanie potravinami má škodlivý vplyv na našu planétu a spoločnosť a je dôležité, aby sme všetci prispeli k jeho zníženiu. Malými zmenami v našich nákupných a spotrebných návykoch môžeme prispieť k lepšiemu a udržateľnejšiemu svetu pre všetkých.
Slovensko nie je výnimkou
Podobne ako v mnohých iných krajinách aj na Slovensku vedie nesprávne skladovanie, neustále nakupovanie jedla a nerešpektovanie dátumov spotreby k plytvaniu potravín. Naviac, aj keď sa vytvára viac príležitostí na recykláciu potravín, stále existuje veľké množstvo jedla, ktoré sa vyhadzuje, pretože nie je spotrebované včas alebo nevyhovuje spomínaným estetickým normám.
Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Téma plytvania potravinami je celosvetový problém. Napríklad v EÚ skončí v odpade ročne takmer 89 miliónov ton potravín. Aj Slovenska sa táto téma týka, pretože ročne u nás vyhodíme 35 až 168 kilogramov potravín na osobu, v priemere 111 kilogramov potravín na osobu ročne. Potraviny aj suroviny sa strácajú v celom dodávateľskom reťazci, najviac jedla, vyše 50% percent z celkového objemu potravinového odpadu, vyhadzujú koneční spotrebitelia. Najviac plytvá potravinami mladá a stredná generácia. Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu – pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kúpiť jedlo v dostatočnom množstve a kvalite. Potravinové straty a plytvanie potravinami pritom narúšajú potravinovú bezpečnosť a zvyšujú podvýživu. Okrem toho sa na potraviny, ktoré sa v konečnom dôsledku stratia alebo premrhajú, spotrebuje približne štvrtina všetkej vody používanej na poľnohospodárske účely, na ich výrobu je potrebná orná pôda s rozlohou Číny, odhaduje sa, že pri tejto výrobe sa vyprodukuje 8 % celosvetových emisií skleníkových plynov a zároveň sa tým prispieva k strate biodiverzity. So zreteľom na skutočnosť, že do roku 2050 sa odhaduje nárast počtu svetového obyvateľstva na 9 miliárd, je nevyhnutné problematiku hľadania spôsobov na zníženie plytvania potravinami spájať s potrebou zvýšiť dostupnosť potravín. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) určilo 29. september za Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a plytvaní potravinami.“ Na Slovensku máme platný zákon o potravinách, ktorý sa okrem iného snaží znižovať plytvanie potravinami. Konkrétne zákonom sa zaviedli pravidlá pri predaji potravín, ktorým už skončil dátum minimálnej trvanlivosti. Pri správnom skladovaní a neporušenom obale si totiž tieto potraviny zachovávajú svoje výživové vlastnosti aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a naďalej po určitú dobu stále vhodné na konzumáciu. Podľa zákona sa potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti môžu v obchode predávať aj po dobu ďalších 45 dní. Predtým ale ešte zo zákona musí obchodný reťazec osloviť charitu – minimálne jednu charitatívnu organizáciu – či má záujem o potraviny, ktorým uplynie dátum minimálnej trvanlivosti. Charita má čas na rozmyslenie 48 hodín. Pokiaľ potraviny odmietne, obchod ich môže predávať po dobu 45 dní a potom sa musia potraviny z pultov stiahnuť a bezpečne zlikvidovať.
Je potrebné, aby sme sa všetci spojili
Aby sa čo najviac znížil potravinový odpad, je potrebné zapojiť všetkých účastníkov potravinového reťazca a zamerať sa na rozličné príčiny plytvania v jednotlivých sektoroch.
K plytvaniu dochádza v poľnohospodárstve, spracovateľskom priemysle, distribučných spoločnostiach, domácnostiach spotrebiteľov. Potravinami sa plytvá tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách. Pokiaľ ide o priemyselné krajiny, väčšia časť plytvania sa sústreďuje v neskorších fázach, teda v distribúcii a spotrebe, a to predovšetkým pre nadbytok vyrobených potravín, zatiaľ čo v rozvojových krajinách sa sústreďuje v počiatočných fázach vzhľadom na nedostatok moderných poľnohospodárskych technológií, efektívnych dopravných systémov a dopravnej infraštruktúry (napríklad chladiacich reťazcov) a možností bezpečného uskladnenia.
V posledných rokoch sa objavilo niekoľko noviniek a trendov, ktoré pomáhajú ľuďom neplytvať potravinami:
- Niektoré bezodpadové obchody ponúkajú možnosť kúpiť len toľko potravín, koľko potrebujete, čím sa znižuje plytvanie potravinami.
- Vznikajúce aplikácie a platformy, ako napríklad „Too Good To Go“ alebo „Olio“, ktoré umožňujú ľuďom zdieľať svoje zvyšky jedla s inými ľuďmi v okolí, čím sa zabraňuje plytvaniu potravín.
- Inteligentné chladničky pomáhajú sledovať stav jedla a upozorňujú vás na potenciálne nebezpečné jedlá, ktoré by sa mohli plytvať.
- Vývoj jedlých obalov môže viesť k zníženiu plytvania potravín, pretože jedlo bude v bezpečnejšom a dlhšie trvajúcom stave.
- Balíčky na prípravu jedla môžu pomôcť znížiť plytvanie potravinami tým, že ponúkajú presne potrebné množstvo surovín na prípravu jedla, bez prebytkov.
Tieto a ďalšie novinky a inovácie v oblasti potravín pomáhajú znižovať plytvanie a viesť k udržateľnejšiemu a zodpovednejšiemu svetu. Je dôležité, aby sme ich využívali a podporovali, aby sme mohli dosiahnuť cieľ zníženia plytvanie potravín.
