Podujatie Tradičné slovenské Vianoce organizované týždenníkom Slovenka a Praktickou slovenskou okorenil akýmsi vianočným korením aj FS Vajnorský okrášľovací spolok, ktorého srdcom je Anna Zemanová. Zastavili sme sa pri nej na slovíčko a porozprávala nám o vianočných tradíciách svojho milovaného kraja i o tom, akú vyše 60-ročnú vianočnú tradíciu dodržuje s rodinou.
Ste zakladateľkou a členkou FS Vajnorský okrášľovací spolok. Ako ste sa zamilovali do krásy vajnorského ľudového dedičstva a čím vám tak učarovalo?
K folklóru som mala blízko odjakživa. A pre rytmus ľudovej hudby som sa nadchla už počas vysokej školy. Keď som sa vydala do Vajnor, bola som nadšená z autentického ľudového folklóru a spôsobu, ako ním obyvatelia Vajnor stále žijú. Cieľom činnosti spolku je udržiavať a rozvíjať kultúrne dedičstvo Vajnor. Avšak prvý kroj, ktorý som mala ako dieťa oblečený, bol piešťanský – z regiónu, odkiaľ pochádza moja mama.
Kde vznikla motivácia založiť súbor a ako prebiehal zrod 55-členného telesa?
Toho času som bola starostkou Mestskej časti Bratislava-Vajnory a rozhodla som pomôcť zachrániť odkaz našich predkov. Hoci má folklór vo Vajnoroch bohatú históriu, po roku 1989 začala jeho podpora výrazne upadať. Vtedy hrozilo, že jedinečné vajnorské tradície založené na roľníckych a vinohradníckych koreňoch zaniknú. K ich obnoveniu som prispela práve vďaka založeniu folklórnej skupiny. Našimi prvými podujatiami boli Vajnorské dožinky a stavanie mája. Pri prípravách sme inšpiráciu čerpali z obecnej kroniky, kde sme našli dobové fotografie.
Ako starostka ste prispeli k oživeniu folklórnych tradícií a zručností vo Vajnoroch aj tým, že ste zaviedli tradíciu vajnorských dožiniek. Prezraďte nám, ako prebieha?
Dožinkový program pripravujeme niekoľko týždňov. Sú to oslavy našich predkov, ktoré tancom, spevom a odovzdaním dožinkového venca ukončili žatvu, a keďže sa konajú koncom leta, tak aj počasie praje všetkým aktivitám. K prípravám patrí aj uvitie venca z obilia. Na jeho výrobu potrebujeme asi 6 000 kláskov. Samotný program začína dožinkovým sprievodom, ktorý je zároveň prehliadkou tradičných krojov, remesiel a miestnych spolkov. Pokračujú folklórne vystúpenia a zábava v parku. Program začína Vajnorská dychovka, ktorá sa radí medzi najstaršie hudobné telesá na Slovensku.
Ľudia vás poznajú ako poslankyňu NR SR (od roku 2016), kde ste členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň i predsedníčkou poslaneckého klubu strany SaS. Je pre vás folklór popri politike určitým vypnutím, akousi psychohygienou?
Samozrejme. Sme veľkou skupinou zloženou z ľudí rôzneho veku aj rôznych povolaní a pri nacvičovaní programov zahodíme za hlavu akékoľvek problémy a s ľahkosťou si oblečieme kroje. Vtedy riešim úplne iné veci, než ktorých súčasťou som v parlamentných laviciach. Obohacujúce sú aj stretnutia s ľuďmi počas našich slávností, kde čerpám energiu.
Ste matkou štyroch detí a dvoch vnúčat. Zdedili po vás vzťah k folklóru?
Deti prirodzene vedieme k záľubám, ktoré sami pestujeme. Podľa možností sa zapájajú a podporujú ma. Často chodia na väčšinu podujatí a sú napríklad aj súčasťou dožinkových sprievodov. Nie sú však zatiaľ aktívnymi folkloristami, aj keď si silu tradícií uvedomujú a k folklóru majú pozitívny vzťah. Som na nich hrdá.
Ako vnímate budúcnosť udržiavania ľudových tradícií? Zaujíma sa dnešná mládež o folklór?
Aj keď som už jeden čas mala obavu o zachovanie slovenských folklórnych tradícií, tak návrat ku koreňom je v súčasnosti citeľný. K jeho popularizácii prispelo aj množstvo mladých talentovaných ľudí, ktorí vedia „starým“ tradíciám obliecť nový šat. Vďaka ich úsiliu môžeme folklórne prvky vidieť v umení, odráža sa v móde, vidieť sme ich mohli aj na odevoch olympionikov. Pred časom sa aj vo Vajnoroch oživila tradícia paličkovania a výroby rôznych predmetov a suvenírov s vajnorským ornamentom. Ten je od roku 2016 zapísaný na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Hovorí sa, že výkon folkloristov je často na úrovni vrcholových športovcov. Je to pravda?
Profesionálnych tanečníkov z umeleckých súborov určite možno obdivovať za ich nasadenie a výkon. Hlavne, tanečníci trénujú dvojfázovo a intenzívne. My vo Vajnoroch sme však autentická ľudová skupina miestnych obyvateľov. V súčasnosti sa venujeme najmä spevu a snažíme sa priblížiť tradičné oslavy spojené s príchodom ročných období. Aktívne aj čepčíme nevesty do vajnorského kroja na svadobných oslavách. Ale je pravdou, že po náročných vystúpeniach a sprievodoch sa cítime ako po výdatnom športovom výkone.
Koľko námahy a času si vyžadujú tréningy?
Pred novým vystúpením trénujeme niekoľko hodín týždenne. Námahou však naše stretnutia nazývať nemôžem, pretože sú najmä o dobrej nálade, nových nápadoch a sú založené na dobrovoľnosti. Všetci si však uvedomujeme zodpovednosť voči kolektívu aj voči záväzku dodržiavať tradíciu pre ďalšie generácie, preto trénujeme naozaj poctivo.
Na vašej stránke sme si všimli, že hľadáte nových členov do súboru. Aké sú silné stránky FS Vajnorský okrášľovací spolok a čím by mohol osloviť nových záujemcov stať sa jeho súčasťou?
Spoznávanie našej histórie a kultúry je nezaplatiteľnou skúsenosťou. Ten pocit, keď sa v kroji prenesiete v čase určite nadchne aj ďalších. Súčasťou našej činnosti je aj rozvíjanie tradičných záľub. Máme aktívne paličkárky, ktoré sa naučili paličkovať tradičné vajnorské vzory potrebné na úpravu krojov. Vytvorili sme podujatie Maľované Vajnory, ktoré odkrýva utajenú maľovanú krásu v súkromných priestoroch. Aj v súčasnosti sa maľujú ornamenty na steny, nábytok a doba priniesla aj nové materiály a látky. Snažíme sa propagovať kultúrne dedičstvo aj medzi mladými ľuďmi. Pozývame medzi nás ľudí, ktorí majú radi folklór bez ohľadu na vek. Momentálne v spolku nastal výrazný generačný odstup. V začiatkoch sme mali aj tanečnú zložku pre mladých ľudí, ktorí sa postupne stali živiteľmi rodín, a teda, pochopiteľne sa ich priority zmenili. Tešíme sa však, že sa medzi folkloristov postupne vracajú.
