Všetci sa zhodneme na tom, že sme po ekonomickej stránke zažili jeden z najhorších rokov. Ľudí teda zaujíma, aký bude ten nastávajúci. S analytikom Všeobecnej úverovej banky (VÚB) Zdenkom Štefanidesom sme rozobrali túto dôležitú tému podrobnejšie.
Inflácia nás gniavi od jesene minulého roka. Ako to vidíte v budúcom roku? Tie najčiernejšie scenáre hovoria o tom, že sa vyšplhá až na 22 percent. To je skutočne vysoké číslo.
Inflácia, teda rast cien, je vskutku azda najväčším ekonomickým problémom nielen u nás, no prakticky v celom svete. Súvisí to predovšetkým s mimoriadnymi globálnymi udalosťami, najmä pandémiou a oživením svetovej ekonomiky po nej, ktoré narazilo na problémy v globálnej doprave a vyvolalo previs dopytu nad ponukou. To viedlo k prvotnému zvýšeniu cien komodít, ale aj spotrebiteľského tovaru. Následne sa k tomu pridala energetická a potravinová kríza vyvolaná vojnou Ruska proti Ukrajine. Aktuálne miera inflácie na Slovensku dosahuje 15 percent, z toho potraviny sú medziročne drahšie o 27 percent a pohonné hmoty o 21 percent. Aj výhľadovo inflácia bude súvisieť predovšetkým s vývojom cien energií a potravín. Kým bude pretrvávať neistota ohľadom ukončenia vojny a návratu globálneho trhu s energiami do akej-takej rovnováhy, tak inflácia ostane vyššia než sme boli ešte donedávna zvyknutí.
Keď rastie inflácia, tak zákonite rastú aj ceny v obchodoch. O koľko teda ešte poskočia? Napríklad pri chlebe a pečive cenovky stále idú hore.
Odhady vývoja cien sú okrem globálnych faktorov závislé aj od našich domácich vplyvov. Predovšetkým, ani v polovici decembra sme ešte nevedeli, aké ceny za energie budú domácnosti vlastne platiť od januára. Boli dané určité sľuby o cenových stropoch pre ceny elektriny, plynu či tepla, no tie sú podmienené schválením štátneho rozpočtu a ďalšími politickými úkonmi, ktoré sú teraz – po demisii vlády neisté. (Rozhovor sme robili pred schválením rozpočtu, poznámka redakcie). V každom prípade, ak sa podarí tieto regulované ceny energií udržať pod kontrolou, tak je možné, že ceny pre spotrebiteľov by sa v priemere ku koncu roka 2023 nemuseli zvýšiť tak výrazne, ako tomu bolo v roku 2022. No ak ceny energií pre domácnosti budú nasledovať doterajšiu prax a reflektovať ceny na globálnych trhoch v predchádzajúcom roku, tak sa nevyhneme ešte vyššiemu zdražovaniu ako teraz.
Aké budú ceny pohonných hmôt a platí už natrvalo, že nafta bude drahšia ako benzín?
Ceny pohonných hmôt odrážajú pomerne úzko vývoj cien na svetových trhoch s ropou a ropnými produktmi. Očakávame všeobecne skôr stabilizáciu týchto cien. Na jednej strane je trh pod vplyvom hrozby spomalenia až recesie svetového hospodárstva pod tlakom na pokles cien. Na strane druhej, je tu však aj tlak na rast cien kvôli neistote a hrozbe nedostatku suroviny na európskom trhu, kvôli obmedzeniu a sankciám na dodávky ropy z Ruska. Zvlášť je táto hrozba výrazná v prípade nafty, pretože tá sa musí do Európy dovážať.
Veľa sa hovorí aj o tom, že dôjde k poklesu výroby, čo znamená aj vyššiu nezamestnanosť. Vraj nám pribudne až 50-tisíc nezamestnaných.
Trh práce ide ruka v ruke s vývojom ekonomiky. Slovenská ekonomika do tretieho kvartálu ešte stále rástla, hoci pomerne miernym tempom. A rástol aj počet zamestnancov v ekonomike, hoci tiež pomalšie ako tomu bolo v nedávnej minulosti. Výhľadovo však ekonomika Slovenska, ale aj našich susedných krajín, čelí riziku stagnácie či dokonca recesie. To by, samozrejme, schladilo aj dopyt podnikov a poskytovateľov služieb po zamestnancoch. Aké výrazné toto ochladenie bude, a aký to spôsobí nárast počtu nezamestnaných, je však v tejto chvíli ťažké predpovedať, aj s ohľadom na neistotu ohľadom cien energií, ktoré sú jedným z kľúčových vstupov do výroby a ďalších ekonomických aktivít.
Čo čaká seniorov? Valorizujú sa im dôchodky, bude to podľa vás stačiť? Podľa štatistických údajov až 500-tisíc dôchodcov žije na hranici chudoby.
V prípade seniorov, rovnako ako aj v prípade rodín a domácností, všeobecne platí neistota ohľadom budúcoročných účtov za energie. Dá sa však predpokladať, že ani valorizácia dôchodkov, no ani rast nominálnych miezd, nebude stačiť na pokrytie zvýšených životných nákladov. Výdavky domácností porastú rýchlejšie ako príjmy. Tomu budeme musieť prispôsobiť spotrebu aj návyky v oblasti osobných financií.
Pomáha vláda v týchto ťažkých časoch dosť? V rámci energetickej krízy vraví, že elektrika nezdražie a plyn a teplo len o 15 percent. Avšak, stále je dosť veľa ľudí, ktorí si môžu dovoliť len nákup základných potravín.
Azda najvýznamnejšia je pomoc s cenami energií. Tie na globálnych trhoch stúpli dramaticky. Veľkoobchodné ceny plynu aj elektriny sú niekoľkonásobne vyššie ako pred rokom. No tým, že u nás sa ceny energií pre domácnosti určujú k januáru na základe trhových cien predchádzajúceho roku, tak na Slovensku sme globálny rast cien energií v peňaženkách pocítili zatiaľ iba relatívne mierne – cez rast cien pohonných hmôt a prenesené náklady výrobcov a poskytovateľov služieb. Za elektrinu, plyn a teplo domácnosti platili rovnaké ceny, ako keby sa tento rok neudialo nič. V tomto ohľade nám určite závidela nejedna domácnosť napríklad v susednej Českej republike, kde ceny energií domácnostiam stúpli o desiatky percent. Ako tomu bude v najbližšom roku, je momentálne neisté. Ak sa podarí presadiť zmrazenie cien elektriny a len veľmi mierne zvýšenie cien plynu a tepla, tak pomoc vlády by sa v tomto smere dala hodnotiť ako veľkorysou. Na druhej strane, niekto účet za vyššie ceny energií zaplatiť musí. Slovensko si z domácich zdrojov dokáže vyrobiť sotva pätinu energie, ktorú spotrebuje. Zvyšok je z dovozu, platíme zaň trhové ceny. Ak štát ochráni domácnosti, vznikne mu obrovská diera v rozpočte. Na jej zaplátanie si môže požičať peniaze na finančných trhoch, za ktoré zaplatíme my všetci – vyšším verejným dlhom a úrokmi. Alebo môže obrať o peniaze firmy, banky či iné spoločnosti. A tie im potom budú chýbať na výrobu, investície, ale aj platy zamestnancov.
Aká je vaša výhľadová predpoveď, kedy skončí inflácia, kedy sa nám ju podarí skrotiť? A bude to znamenať aj pokles cien v obchodoch?
Inflácia predstavuje rast cien. Aj keď sa ju podarí skrotiť z aktuálnych dvojciferných úrovní smerom k dvom percentám, čo je cieľ centrálnej banky, tak budeme hovoriť o zmiernení rastu cien v obchodoch, nie ich poklese. Iste, hovoríme o priemere cien za celý spotrebný kôš. Ceny niektorých výrobkov a služieb môžu aj klesnúť, no väčšia časť toho, čo bežne spotrebúvame, bude pravdepodobne aj v roku 2025 – keď Európska centrálna banka očakáva, že inflácia klesne k jej 2-percentnému cieľu, pravdepodobne o niečo drahšia ako teraz.
Viera Mašlejová
Foto: Z. Š.
