Skúsme si predstaviť, že náš život, životné obdobia, sa menia približne o desať rokov. Každé ďalšie desaťročie prináša celkom odlišný pohľad na život, priority, lásku, starostlivosť, nehu, prácu a erotiku. Každých desať rokov inak vnímame svoju, kariéru, pracovné nasadenie. Inak sa žilo, keď bol jediný náš ochranca otec, inak vnímame úlohu manžela, ďalšieho dôležitého muža v našom živote. Túžba po ochrane nás sprevádza celý život, lebo tak nejako je naše ženstvo nastavené. Aj keď sa niekedy zhodou životných „náhod“ staneme osamelé, stále hľadáme muža, ktorý by za nás žil vo všetkých krušných chvíľach, stále hľadáme lásku až po hrob. Nie je na tom nič zlé a neznamená to, že sme neschopné, hlúpe alebo nepraktické. Naopak. Za seba môžem povedať, že skoro všetky moje kamarátky, ktoré sa vedia a musia v živote obracať, žije osamelo. Poďme teda k tým ženským dekádam.
- 0 – 10 rokov: Najbúrlivejšie obdobie nášho života, kedy sa takmer každý rok aj polrok, mení naša vizáž, kontakty s okolím, vnemy na vonkajšie súvislosti. Náš svet sú bábiky, kočíky, teraz už aj internet, telefón a počítač. A strašne milujeme Mira z Materskej školy.
- 10 – 20 rokov: Prichádza obdobie prvej menštruácie, najlepšie je ak nám toto obdobie pomôže zvládnuť mama. Objavujeme svoju sexualitu, oplácame prvé bozky. Už vtedy môžeme zaznamena prekvapenie, ktoré nás zaskočí a to, že Jano B. stojí pod balkónom celkom inej ženy, hneď ako odtrhne pery z našich úst. Prvé sklamania. Prvé nádeje, prvé túžby.
- 20 – 30 rokov: Skoro všetky túžime byť matkami. Aj keď nepopierateľne žijú ženy, ktoré sú spokojné bez muža a detí, skoro všetky túžime tlačiť pred sebou detský kočík. Vydávame sa a keď je zväzok zlý, deštrukčný, alebo nefunkčný, máme za sebou aj prvý rozvod. Hľadáme princa, ale taký nie je. To zistíme až v ďalšom desaťročí. Často sa snažíme poprieť svoje životné potreby s ohľadom na rodinu, deti, manžela či vlastných rodičov.
- 30 – 40 rokov: Naša kariéra je na vzostupe. Darí sa nám v práci, deti už lepšie znášajú našu neprítomnosť, manžel, bodaj by, nás podporuje. Je to dôležité obdobie v živote každej ženy, produktívne a nádejné.
- 40 – 50 rokov: Sme zrelé ženy. Krásne, verím, že „konečne“ spokojné. Vieme, čo nás napĺňa a kadiaľ vedie naša cesta ku šťastiu. Nedáme sa nikým manipulovať, rušíme nezdravé alebo deštrukčné vzťahy. Naše deti sú odrastené, tešíme sa na svoje vnúčatá. Kariéra a práca sú stále na vrchole, možno sa viac začíname starať aj o svoje zdravie a to je v našom živote prioritou.
- 50 – 60 rokov: Potrebujú nás naši rodičia. Najlepšie je, keď sú „poruke“, aby sme im mohli byť oporou. Staneme sa babkami a zistíme, že nikto nevie dať toľko lásky ako vnúčatá. Žijeme v žiadnom alebo 100 % – ne funkčnom vzťahu. Vieme, že už nemôžeme strácať čas a žijeme najlepšie, ako je to možné. Prichádza menopauza, asi by nebolo dobré podľa vzoru celebrít priviezť v tomto veku na svet dieťa. Rozumné ženy to stíhajú do štyridsiatky a v tomto veku je najlepšie porodiť už druhé dieťa, pre prvorodičky je už asi neskoro. Ale ako sa hovorí „proti vkusu žiadny dišputát“.
- 60 rokov a viac: Žneme čo sme zasiali. Niektorým ženám sa až vtedy začnú plniť sny a sú vďačné za to čo im život priniesol. Začíname síce strácať fyzické sily, ale naša duša je v absolútnom pokoji. Nemrháme zbytočne časom, lebo vieme, že ho je málo. Upevňuje sa nám celým životom prepojená viera a viac sa otvárame duchovným veciam. Snažíme sa preniesť svoje skúsenosti na naše vnučky, ale to je neuskutočniteľné. Každá z nás si to musí odžiť sama. Šťastnú cestu.
