Slovenská Miss Universe Karolína Michalčíková sa nedávno vrátila domov zo svetového finále v americkom New Orleanse. O tom, aká prekážka ju čakala na ceste, čím všetkým si prešla počas súťaže a aké vzťahy panovali v zákulisí, si prečítajte v exkluzívnom rozhovore.
Kto je Karolína v súkromnom živote?
Keďže nemám rada rutinné činnosti, tak sa okrem školy venujem práci contect creatorky a modelingu. Pracujem aj ako mejkap-artistka. Chodila som desať rokov na ZUŠ a vždy som mala vzťah k maľovaniu, pretože sa popritom viem zrelaxovať a upokojiť. Som veselá povaha. Snažím sa ku všetkému pristupovať zodpovedne a užívať si život aj v maličkostiach, ktoré mi prináša. Vo voľnom čase rada športujem a trávim čas s rodinou, priateľmi a partnerom, obzvlášť po skúsenosti s pandémiou, ktorá tu bola, aby nám pripomenula, že čas a zdravie si treba vážiť.
Aká bola atmosféra na svetovom finále? Z čoho ste mali najviac stres a v čom ste si naopak verili?
Atmosféra na svetovom finále sa nedá ani opísať, všade okolo nás boli kamery, fanúšikovia a cítili sme veľkú podporu od ľudí. Organizácia bola skvelá a premyslená do detailov a bol to naozaj neopísateľný zážitok. Najväčší stres som mala z interview pred porotcami a medzinárodnou televíziou, odpovedať hneď nebolo ľahké. Nakoniec som však bola s výsledkom spokojná, aj keď vždy je čo zlepšovať. Verila som si najmä na foteniach, ktoré sme absolvovali, pretože tým sa už niekoľko rokov venujem.
Výsledky súťaže v uplynulom ročníku vyvolali poriadnu dávku kritiky. Nová majiteľka súťaže je totiž thajská obchodníčka Jakkaphong Jakrajutipová, ktorá je zároveň šéfkou konglomerátu JKM Global Group, ktorý náhodou spadá pod samotnú Miss Universe. A to nie je všetko, v podozrivých vzťahoch v organizácii zohráva úlohu aj fakt, že prvé miesto vyhrala finalistka z USA, pričom samotné finále prebehlo tento rok zrovna v americkom New Orlealnse. Čo si o tom celom myslíte a ako na vás pôsobila výherkyňa?
Priznám sa, že kritiku, čo sa týka vedenia, som nezaregistrovala a myslím si, že nie je v mojej kompetencii sa tým zaoberať. Čo sa týka víťazky, tak už počas prvých dní sme sa spolu rozprávali a dokonca máme aj spoločnú fotku, a to som ani netušila, že to bude budúcou Miss Universe. Z môjho pohľadu USA získala titul zaslúžene, pretože bola nielen krásna, ale aj inteligentná, a na rozdiel od niektorých dievčat aj prirodzená. Na nič sa počas súťaže nehrala.
Čo hovoríte na ostatné súťažiace? Ktorá finalistka bola vašou favoritkou? Ako ste si rozumeli s českou účastníčkou a je niekto, s kým ste sa viac spriatelili alebo sa o priateľstvách na konkurenčnej pôde nedá hovoriť?
Medzi moje favoritky patrili reprezentantky z krajín USA, Peru, Filipíny, no bolo tam neskutočné množstvo krásnych žien i z krajín ako Dominikánska republika, Ukrajina, Taliansko, Španielsko, Thajsko, Nemecko a mnoho ďalších. Sama som však bola trošku sklamaná z toho, že do finále postúpili zo šestnástich účastníčok len dve z Európy – Španielka a Portulgalka, preto som víťazstvo priala najmä týmto finalistkám. S Češkou Sárou Mikulenkovou som nemala žiadny problém, práve naopak. Veľmi sme sa spriatelili a celý čas sme si pomáhali a som šťastná aj z toho, že práve ona bola mojou spolubývajúcou. Môj otec ma napríklad len české občianstvo a z polovice moja rodina pochádza z Moravy, takže k Českej republike mám veľmi blízky vzťah. Verím tomu, že niektoré finalistky boli veľmi súťaživé, no ja som sa snažila užiť si každý jeden moment, pretože niečo takéto človek zažije naozaj iba raz v živote.
Postrehli ste nejaké „príliš súťaživé“ správanie – robili si dievčatá navzájom podrazy alebo spolupracovali?
Ja osobne som napríklad nič nepostrehla, no počula som, že sa stalo v predchádzajúcich ročníkoch napríklad to, že si medzi sebou finalistky schovávali oblečenie na izbe a podobne. Tento rok som nič také nepostrehla. Skôr si myslím, že finalistky vnútorne pociťovali konkurenciu, no snažili sa to zakryť.
Asi v každom ročníku sa nájdu finalistky, ktoré prichádzajú na mólo upravené až za hranicou toho, čo je zdravé alebo prirodzené. V minulosti sa písalo o odoperovaných rebrách v prospech osieho pásu, našívaných vlasoch, zúžených sánkach, umelých násadách na zuby či implantátoch v pozadí. Dialo sa to aj tu?
Niektoré finalistky mali na sebe úpravy, no nezašli až do takých extrémnych premien. Silikónové prsia, pery, umelé vlasy sa dnes neberú až za také veľké zásahy ako kedysi. No platí, že vždy je všetko potrebné robiť s mierou. Ja osobne nemám a nemala som počas súťaže žiadne úpravy, no keď to má niekomu pomôcť zdvihnúť sebavedomie, tak prečo nie. Našťastie, odoperované rebrá a podobné extrémy nikto nemal a väčšina finalistiek bola aj tak prirodzená.
Oslovilo nás, že ste pred súťažou pridávali príspevky, v ktorých ste sa nebáli poukázať aj na „nedokonalosť“ ženského tela v podobe strií a motivovali ste dievčatá, ktoré vás sledujú, k sebaprijatiu. Čo podľa vás dnes ženy najviac trápi, pokiaľ ide o ideál krásy?
Za najväčší problém dnešných čias považujem sociálne médiá. Prehnané hľadanie dokonalosti krásy, ktorá neexistuje. Sociálne siete nám ukazujú len tie pozitívne stránky, akoby ľudia žili život ako z filmu a nemali problémy. Pridala som fotku, kde som poukázala na strie, pretože veľa žien si myslí, že chudé ženy alebo športovkyne s tým nemajú problém. Väčšina príspevkov s dokonalou postavou je však upravená a myslím si, že to nie je niečo, za čo by sme sa mali hanbiť. Chcela by som aj naďalej využívať sociálne siete na to, aby som mohla zvýšiť povedomie o tom, že nie všetko na sociálnych sieťach je reálne a možno tak pomôcť predísť problémom, akými sú bulímia, anorexia alebo psychické traumy. Sebaláska je dôležitá v každom veku a každej podobe. Preto, ak aj niečo na sebe chcete zmeniť, urobte to pre seba a nie pre niekoho iného.
Boli pre vás prípravy na súťaž krásy náročné viac po fyzickej alebo psychickej stránke? Čo vám pomáhalo nastaviť si hlavu a ako ste sa udržiavali v rámci cvičenia či obmedzenia v jedálničku?
Ja osobne mám šťastie, že som celkom flegmatik a nerobím hneď zo všetkého drámu, takže prípravy na finále som si skôr užívala. Bolo to ťažšie skôr po psychickej stránke, lebo som sa chcela naplno sústrediť. Tým, že na Slovensku bolo finále až na konci septembra, tak nebolo toho času tak veľa. Prípravy mohli byť intenzívnejšie a dlhšie, napríklad chôdza, prezentačné videá a podobne. Jedálniček som nikdy nemusela meniť a vždy som jedla a jem, čo mi chutí. Milujem sviečkovú, bryndzové halušky, sushi, cestoviny, pizzu, tatarák a najradšej mám sladkosti, ktorých sa nikdy neviem dojesť. Cvičila som tak ako doteraz, pretože to robím najmä kvôli zdraviu, aby som sa cítila dobre a nie kvôli postave.
Stihli ste si pozrieť New Orleans? Ako vyzeral bežný deň finalistiek, zažili ste niečo špeciálne, čo vás v programe prekvapilo?
Moja cesta do New Orleans bola viac než náročná, pretože som musela zostať na noc na letisku v Amsterdame, keďže môj let mal meškanie a nadväzujúci spoj som kvôli tomu zmeškala. Prišla som takmer o dva dni neskôr, takže som musela všetko rýchlo doháňať, a tým pádom som nemala čas si pozrieť mesto. Náš bežný deň vyzeral tak, že sme ráno išli na raňajky, a potom sme sa do večera pripravovali na program. Absolvovali sme rôzne sponzorské fotenia a pripravovali sme sa na pohovory. Veľmi sa mi páčilo, že sme si s dievčatami navzájom pomáhali.
Ako hodnotíte túto skúsenosť pre seba a čo ste si z nej odniesli?
V prvom rade samostatnosť a zodpovednosť. V decembri som bola na súťaži Miss Earth dvadsať dní na Filipínach, vrátila som sa na tri týždne domov a zase som vycestovala. Možno sa to na prvý pohľad zdá jednoduché, no keď zostanete na všetko sami, vo svete ďalekom od rodiny, tak si myslím, že to každého človeka posilní. Odniesla som si aj kamarátstva, ktoré verím, že budú ďalej pokračovať a skúsenosť reprezentovať Slovensko na prestížnej svetovej súťaži, za čo som veľmi vďačná a určite na to nikdy nezabudnem. Ďakujem každému, kto mi v akomkoľvek smere pomohol, podržal ma a podporil.
