Zuzana Augustín Poláčková patrí medzi šťastné ženy, ktorým sa svojou pracovitosťou a húževnatosťou podarilo uspieť vo veľkom svete. Je majiteľkou eventovej a PR agentúry Vizoo Image v Prahe, kde už vyše 17 rokov poskytuje PR služby a organizuje rôzne spoločenské, charitatívne a módne udalosti.
Ako sama tvrdí, každá práca, ktorá sa jej podarí a klient odíde spokojný, je splneným pracovným snom.
Začiatky s mapou v ruke
Ako to už býva, začiatky veru neboli jednoduché. Zuzana pôvodom z Martina behala po veľkomeste stratená a odkázaná na pomoc iných. „Prvý rok života v Prahe bol pre mňa plný novej práce, lásky, metra a spoznávania ulíc, vtedy ešte podľa mapy. Bola som tak zahltená novými vnemami, že som si nič iné neuvedomovala,“ spomína na svoje začiatky Zuzana. Tým, že vyrastala pod kopcami, sa jej dodnes cnie za horami a lúkami, no okrem nich jej už nič v meste nechýba. „Do Prahy som sa zamilovala až po desiatich rokoch života v nej. Pamätám si to ako dnes. Šla som v noci cez most a predo mnou svietili Hradčany a Pražský hrad. Vtedy som pochopila, že je česť žiť v takomto nádhernom meste,“ hovorí s nadšením v očiach.
Tajomstvo úspechu
Zuzana má za sebou naozaj obdivuhodnú kariérnu cestu. Pracovne činná je stále aj na Pražskom hrade, kdeorganizuje rôzne spoločenské udalosti už od roku 2013. „Vždy, keď vchádzam do jeho nádherných priestorov, si vravím, že na dievčatko z Martina to nie je zlé (úsmev). Mala som príležitosť organizovať na Pražskom hrade medzinárodné konferencie, významné politické stretnutia, ale aj komerčné eventy. V poslednom období sme mali prvý raz česť vyzdobiť a osvetliť Pražský hrad počas vianočného obdobia a nedávno sme zorganizovali výstavu v Kaplnke svätého Kríža,“ rekapituluje Zuzana. V čom tkvie tajomstvo jej úspechu? „Každému klientovi vravím, že je jedno, či event, ktorý organizujem je malý alebo veľký, či ide o oslavu bábätka, medzinárodný kongres či obriu svadbu – všetky sú pre nás rovnako dôležité.“ Inšpiráciou sú jej tí najpracovitejší ľudia v okolí. Takí, ktorí málo spia, stále pracujú a veľa toho vo svojej sfére dosiahli. A nezáleží na tom, či je to doktor v nemocnici, politik, speváčka, učiteľka v škôlke, podnikateľka, právnička alebo krajčírka.
Sociálna oblasť ako trinásta komnata
Majiteľka eventovej agentúry má blízko aj k charite. Vyštudovala sociálnu prácu a psychoterapiu a vnútri duše stále niekde túži venovať sa jej. Verí tomu, že raz sa k svojej pôvodnej profesii vráti. „Intuitívne cítim a viem, že v tom môžem byť naozaj dobrá a tých niekoľko momentov, keď som mala šancu v odbore pôsobiť, mi boli dôkazom.“
Zdravotníctvo a všetky pomáhajúce profesie popri vede a vzdelávaní vníma ako základný a najvýznamnejší pilier. „Každý z nás prešiel v živote aspoň prvou triedou a pôrodnicou – obrazne povedané – nemyslím si preto, že je niekto, kto je prínosnejší, ako sú učiteľ a zdravotník.
„Nedá sa“ pre Zuzanu neexistuje
Motiváciu v ťažkých chvíľach naberá vďaka silnému vnútornému presvedčeniu, že radšej obetuje seba – zdravie, spánok či peniaze, ako by nedodržala slovo alebo nedotiahla by projekt pre klienta, ktorý jej dôveruje do konca. Samozrejme, bez podpory okolia a môjho tímu by to nebolo možné. Zuzana pracovala už počas štúdia vysokej školy. „Úprimne, nerozumiem, ako som mohla niektoré veci v živote prežiť. Spätne, keď sa pozerám na obdobie, keď som ostala so synom sama pred štátnicami, bez prostriedkov a rodiny, ešte k tomu v cudzej krajine,“ zamýšľa sa. „No určite viem, že ma to tak neskutočne zocelilo, že ma naozaj hocičo len tak nerozplače. Myslím to, samozrejme, so všetkou pokorou k životu a k smrti,“ tvrdí úspešná Slovenka. Syna Karola priviedla na svet v pomerne v mladom veku. Vraví sa, že žena má ideálne porodiť do dvadsiateho piateho roku, tak sme na to fyziologicky stavané. Zuzana to môže potvrdiť. „Mať Karolka tak skoro, bolo moje najlepšie rozhodnutie. Vtedy sa to zdá by všetko akosi viac jednoduché, samozrejme, žena má vtedy aj viac fyzických síl a menej zaťaženú myseľ. Teraz po desiatich rokoch s dcérou už každú nádchu a prebdenú noc vnímam úplne inak,“ usmieva sa mamina dvoch ratolestí. Zo syna chce mať renesančného muža. Je pre ňu dôležité, aby poznal noty, vedel na greene odpáliť golfovú loptičku, aby sa udržal v sedle na koni, aby vedel hovoriť cudzím jazykom a najradšej by ho mama videla v medicíne. Darí sa mu plniť jej očakávania? „Aktuálne už roky hrá závodne basketbal a myslím si, že dobre. Bavia ho autá a natáčanie videí ako celú jeho generáciu. A vraj je v tom celkom dobrý. Aktuálne to na medicínu teda veľmi nevyzerá.“
So ženami nesúperí, naopak ich podporuje
„Moje motto znie: ,Kráľovná je tá, ktorá druhej kráľovnej napraví korunu, keď ju má nakrivo, a nikomu o tom nepovie´. Často vravím, že mám okolo seba samé krásne a silné ženy. To, že s nimi nesúperím, ale že ich milujem, je mi vlastne k cti. Mám niekoľko najbližších priateliek, 2-3 stálice z Martina – z detstva, kde nás spájala škola aj rodiny a navždy sú v mojom srdci. V novšej životnej etape mám moje druhé ja – fotografku Petru Ficovú a niekoľko blízkych a krásnych ženských duší v Prahe, ktoré som síce našla neskôr, no verím, že už navždy,“ vyznáva sa Zuzana. Slováci, čo žijú v zahraničí vedia, že ak nemajú vedľa seba v ťažkých chvíľach rodinu, lebo tam jednoducho fyzicky nie je, tak rodinu tvoria práve priatelia.
Svadba v martinskom skanzene
Rodná krajina znamená pre Zuzanu nesmierne veľa. „Martin mám navždy v každom póre, verím, že my Martinčania to tak máme. Neviem, či je to tým, že žijeme obkolesení horami, alebo že sme v minulosti boli aj uzavretejšia komunita, no pre mňa bola svadba v skanzene, kde sa nakrúcala Perinbaba, naozaj jediná možnosť na svete. Aj keby mi otvorili celý Vatikán, a to ho milujem,“ hovorí so zanietením Zuzana. Hrdá Slovenka rozpráva v Prahe iba po slovensky. Rozhodla sa, že bude radšej hovoriť jedným jazykom a poriadne. V budúcnosti by určite ešte chcela zorganizovať napríklad ďalší významný medzinárodný summit alebo lekársku konferenciu, ktorá bude prínosom. Potešil by ju aj charitatívny koncert alebo top módna udalosť.
