Veľkonočný ostrov alebo aj Rapa Nui je magické miesto plné tajomstiev a záhad. Nachádza sa v Pacifickom oceáne a ak potrebujete „vypnúť“, je doslova balzamom na dušu.
Pôvod názvu Veľkonočný ostrov
Veľkonočný ostrov sa radí k ostrovom ležiacim ďaleko od akejkoľvek civilizácie. Dopraviť sa naň dá letecky z Čile, ktoré je vzdialené približne štyritisíc kilometrov. Ostrov dostal názov v 18. storočí, keď ho náhodne objavil na Veľkonočnú nedeľu holandský kapitán Roggeveen so svojou posádkou. Domorodci ich vítali s radosťou a na znak osláv zapaľovali ohne. Modlili sa k sochám a prejavovali im zvláštnu úctu. I keď boli veľmi priateľskí, holandskú posádku okradli a kvôli tomuto konfliktu Holanďania niekoľko domorodcov zastrelili.
Na druhý deň ostrov opustili. O päťdesiat rokov neskôr sa tam konali ďalšie expedície. V 19. storočí sa stal zdrojom otrokov. V tom čase bola táto krajina už zanedbaná, spustošená, veľa sôch bolo poškodených a takmer nikto sa k nim už nemodlil. Z príjemného spolunažívania domorodcov na ostrove sa stal boj prežitie. Vtedy sa ľud uchýlil ku kanibalizmu. Navyše sa medzi nimi šírili choroby, ktoré priniesli moreplavci. Aj slávny výskumník James Cook sem údajne priniesol chorobu – ovčie kiahne.
Sochy moai
Riedko-obývaný Veľkonočný ostrov je známy najmä záhadnými kamennými sochami, ktoré domorodci nazývajú moai. Na rôznych častiach ostrova je ich rozmiestnených približne tisíc. Obrovské sochy sú vysoké štyri až desať metrov a niektoré z nich vážia niekoľko desiatok ton. Všetky sochy sú takmer identické – majú veľké hlavy, vysunutú bradu, dlhé uši a skoro každá má pohľad sklopený do vnútrozemia.
Nájdu sa však medzi nimi aj také, ktoré sú vytesané z čadiča. Niektoré sochy majú dokonca na hlavách klobúky z červeného kameňa, iné sú špecifické tým, že majú pohľad uprený dopredu k oceánu. Tie boli podľa dohadov odborníkov vytesané predkami na to, aby pomohli prišelcom nájsť cestu spoza oceána.
Čo môžu sochy znázorňovať?
Špekulácie o tom, prečo pôvodní obyvatelia Veľkonočného ostrova vytesávali sochy, sú rôzne. Keďže sa k nim obyvatelia modlili a uctievali ich, mohli znázorňovať bohov alebo duchovné ikony. Svojho najvyššieho boha nazývali Make-Make. Keď po takmer úplnom zničení ostrova navštívili toto miesto európski misionári so snahou obrátiť domorodcov na kresťanskú vieru, našli v ich príbytkoch aj malé sochy bohov. Vylúčené nie je ani to, že sochy znázorňujú predkov alebo náčelníkov.
Podľa istej univerzitnej štúdie v Amerike súvisí rozmiestnenie sôch s priesakmi sladkej vody. Na každom mieste, kde je na ostrove väčší zdroj vody, je totiž v blízkosti jedna z nich. Miestna tradícia hovorí aj o tom, že sa sochy dokázali samy presúvať. Jazyk domorodcov dokonca vo svojom slovníku uvádza sloveso, ktoré označuje pomalý pohyb bez použitia nôh. Bádatelia sa domnievajú, že obyvatelia sochy presúvali pomocou lán.
Tajomstvo skryté pod zemou
Záhadné zistenia sa ani omylom neskončili po objavení ostrova. I keď v minulosti prišli vedci na to, že sochy majú svoje ťažisko veľmi nízko pod zemou, nikto vtedy ešte netušil, čo ukrývajú pod zemou. Navonok totiž sochy evokovali len hlavy zlomené v krku – teda bez tela. V roku 2012 po odkrytí dvoch sôch však vedci našli pod zemou aj ďalšie časti konštrukcie v tvare končatín ozdobené rôznymi ornamentmi – petroglyfmi. Zemina dlhé roky pod vplyvom erózie pôdy obrusovala kameň a tento proces sa na telách sôch podpísal.
Požiar v roku 2022
Požiar v októbri minulého roka prudko zachvátil niekoľko desiatok hektárov na ostrove. Údajne bol založený úmyselne v okolí sopky Rano Raraku. Požiaru sa nevyhli ani niektoré sochy. Presný počet zničených monumentov nie je známy, no škoda je nevyčísliteľná. Ostrov bol sprístupnený pre turistov po pandémii len niekoľko mesiacov, no v dôsledku požiaru ho museli znova uzavrieť. V súčasnosti naň môžu návštevníci opäť cestovať. Skvelým zážitkom je nepochybne Festival Tapati Rapa Nui. Koná sa počas prvých dvoch februárových týždňov a spájajú sa s ním tradičné aktivity ako vyrezávanie dreva a hra na unikátnom plochom ukulele. Počas festivalu sa ostrov delí na dva tímy.
Oba majú na čele kráľovnú, pričom kráľovná víťazného tímu je následne korunovaná za kráľovnou ostrova po zvyšok roka. Mesiace apríl a máj patria k najdaždivejším mesiacom na ostrove. Najvhodnejším obdobím na výlet je prelom roka alebo jeseň. Letné mesiace sa tu radia k najchladnejším. V júli až auguste sa teplota na Veľkonočnom ostrove pohybuje okolo 19 °C.
Príroda trpí všade rovnako
Veľkonočný ostrov je tiež domovom mnohých krásnych pláží, tajomných jaskýň a nádherných vodopádov. Pre turistov, ktorí sa zaujímajú o históriu a kultúru, sú k dispozícii rôzne archeologické miesta, múzeá a galérie, ktoré ukazujú bohatú históriu a tradície ostrova. Turisti sa tiež môžu vybrať na turistiku, jazdu na koni, potápanie, rybačku, alebo len relaxovať na pláži a pozerať sa na krásne západy slnka. Podobne ako aj mnoho iných miest na svete, ostrov trápia mnohé problémy. Čelí erózii pôdy, odlesňovaniu, znečisteniu a zmenám klímy.
Veľkonočný ostrov je fascinujúce miesto, ktoré ponúka niečo pre každého. Bez ohľadu na to, či ste záujemca o históriu, dobrodružstvo alebo jednoducho chcete relaxovať a užiť si krásne prírodné scenérie, určite na vašom cestovateľskom zozname nevynechajte návštevu tohto tajomného ostrova.
