Uljana Donátová je vo filmovom svete ako doma. Či už ako novinárka, scenáristka, dramaturgička, či PR manažérka Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary. Tento krát sa podpísala aj pod scenár muzikálu Biograf láska.
„Chcela som láskavý príbeh s pesničkami Hany Zagorovej, ktorý môže prežiť úplne každý. Preto tri hlavné ženské postavy, okolo ktorých sa celý dej muzikálu točí, dokážu aj vážne situácie prijímať s humorom a nadhľadom, dokážu sa navzájom tak trochu špičkovať, robiť si zo seba srandu, ale v dôležitých okamihoch sa podržať. Ale muži v tomto príbehu majú tiež dôležitú, ba priam zásadnú úlohu.“
Biograf láska je prvý muzikál ku ktorému ste písali scenár, zároveň ste autorkou rovnomennémo románu. Čo bolo skôr a ako prebiehal celý proces tvorby?
Dostala som ponuku na vytvorenie scenára k muzikálu na pesničky Hany Zagorovej. Áno, je pravda, že to pre mňa bola prvá skúsenosť s muzikálom a to hneď s piesňami našej divy Hanky. Ale povedala som si, že kto nič nesprávi – ani nič nepokazí a vrhla som sa na to. Najskôr vznikol muzikál, ktorý sme úspešne uviedli v divadle Kalich a už v čase prípravy muzikálu a prebiehajúcich skúšok som si uvedomila, aký obmedzujúci priestor divadlo ponúka.
V priebehu dvoch hodín musíte odohrať celý príbeh, kombinácia hudby a textu podlieha divadelných pravidlám. Prišlo mi na um, že je škoda, aby sa diváci nedozvedeli o postávach aj niečo viac, ako im ponúka divadelné predstavenie. Vtedy som začala premýšľať o knihe, ktorá následne vznikla. Nie je prepisom divadelného predstavenia, pokojne si ju môže čitateľ prečítať a následne na to dostať chuť pozreť si muzikál.
Alebo aj opačne. Čím sú pre vás piesne Hany Zagorovej nadčasové?
Nie som človek, ktorý by ich zrazu objavil. S jej piesňami som dospievala, vyrastala, žila a mám ich rada celý život. O to bola tá práca príjemnejšia. Sú to piesne, ktoré som si zvykla spievať, ktoré ma sprevádzali životom a konkrétnymi situáciami. Ak sa mi aj v živote opakovali, vždy ich mám spojené s piesňami Hanky. Uvedomila som si, že su to také malé príbehy. Veľa textov si Hanka písala sama. Veľmi dobre sa s nimi tým pádom pracovalo aj na javisku, pretože pomáhali posúvať dej ďalej vpred. Myslím si, že Hana Zagorová oslovuje publikum naprieč generáciami najmä kvôli tomu, že bola veľmi úprimná a jej texty sú čisté. Bola konzistentná. Jej pravdivosť spôsobuje práve to, že si v nich mnohé generácie nachádzajú odozvu z ich vlastných životných situácií.
Spomínate si na konkrétnu osobnú skúsenosť s Hanou zagorovou, ktorá vám utkvie navždy v pamäti?
My sme sa osobne spoznali až vo chvíli, keď som začala pracovať na scenári. Ja som chcela už na prvom stretnutí, aby ma Hana spoznala ako jej fanúšičku, ktorá pozná všetky jej piesne. Aby vedela, že nie som niekto, kto si prvý krát pozrel na internete pár jej hitov. Verím tomu, že aj toto naše stretnutie ovplyvnilo Hankino konečné rozhodnutie o tom, že muzikál Biograf láska mohol vzniknúť. Dávala som jej čítať prvé verzie scenára, ona mi k nemu dávala pripomienky, žiaľ pri skúšobnom období už bola veľmi chorá. Napriek tomu, že sa aktívne zaujímala o priebeh skúšok, zdravie jej už nedovolilo do divadla prísť. Veľmi ma mrzí, že nevidela muzikál v jeho konečnom stave. Premiéry sa už nedožila. To je moja osobná boliestka.
Čím vás príprava muzikálu prekvapila?
Všetkým. Bola to moja prvá skúsenosť a veľmi príjemná. Najviac ma prekvapila odozva divákov. To, ako vie divadlo odovzdať energiu medzi publikum a ono ju vráti naspäť. Nikdy predtým som to nezažila. Keďže dlhodobo pracujem na filmovom festivale v Karlových Varoch, Jiří Bartoška mi tam vždy rozprával, aké má divadlo ohromný náboj. Aké je pre neho divadlo veľmi dôležité. Pochopila som to naplno až vtedy, keď som začala chodiť na predstavenia muzikálu Biograf láska s publikom.
V kultúre sa pracovne pohybujete už viac ako tri desaťročia. Čo podľa vás v súčasnosti kultúra potrebuje?
Samozrejme sa všetci sťažujú na nedostatok peňazí. Nie je to jednoduchá doba pre nikoho. Som však presvedčená o tom, že ak v divadle, filme alebo literatúre dokážeme ukázať dobré a pravdivé príbehy, publikum to dokáže oceniť a ľudia za dobrou kultúrou prídu. Treba im dať príbeh s ktorým sa dokážu identifikovať, vtedy kultúra prežije. Som v tomto veľký optimista.
Ste podpísaná aj pod aktuálne úspešným českým filmom Matka na úteku. V ňom je tiež podobne vyobrazená potreba dobrých ženských priateľstiev. Je to téma vášmu srdcu blízka?
Určite áno. Veď čo by sme boli medzi našich spriaznených duší v podobe dobrej kamošky? Je to najčerstvejšia spolupráca nakoľko premiéra bola u vás na Slovensku iba pred dvomi týždňami. Film má zatiaľ výbornú návštevnosť, z čoho mám veľkú radosť. Teraz sa už začínam pripravovať na filmový festival vo Varoch, plánujem aj nové scenáre pre divadlo a spolupracujem s Vojtom Dykom, ktorý pripravuje veľký koncert v Prahe.
