Pokiaľ v živote konáme s vášňou, nepremýšľame nad pohnútkami. Impulzívne činy sú zvyčajne tým najpravdivejším, čo zo seba odovzdáme. Bez ohľadu na to, či ide životné rozhodnutia, každodennú prácu, alebo písanie kníh. Dôkazom je aj Katka Kuniková so svojou štvrtým románom Letušky.
Za sebou máte už vydanie troch románov: Zákon príťažlivosti, Láska dvoch svetov a Lásky z karamelu.V čo tkvela najväčšia inšpirácia napísať Letušky?
Myšlienka napísať letušky vznikla veľmi dávno. Pre mňa to bolo vždy výnimočne atraktívne povolanie. Veď kto dnes môže povedať, že pracuje s hlavou v oblakoch? Sú to elegantné a krásne dámy, každý k nim na letiskách doslova vzhliada. Aj mňa odjakživa ťahalo spoznať ich povolanie bližšie.
Prezraďte nám, na čo sa môžeme vo vašom najnovšom románe tešiť?
Moje príbehy sa väčšinou odohrávajú v malom slovenskom meste. Snažím sa vyvážiť atmosféru malomesta s nespútaným cestovateľským duchom, keďže cestovanie je mojou veľkou vášňou, hneď po písaní. Hlavná hrdinka Linda pochádza z lazov a túži potom, aby sa vyslobodila a mohla spoznať svet v celej jeho kráse. Postupne si prechádza všetkými nástrahami a zákulisím sveta letušiek, bojuje s okolím, rodičmi. Učí sa všetko potrebné, čo vo svojom povolaní bude využívať: bezpečnostné postupy, špeciálne jedlá, pravidlá.. A ako to už v ženských románoch býva, pomotá ju láska v oblakoch.
Linda vyjde z dedinského prostredia do veľkého sveta. Ako sa to na nej prejaví?
Veľké množstvo ľudí má obrovské predsudky, či sú z mesta, alebo dediny. Voči rôznym obyvateľom, mestám, krajinám.. Tak isto aj hlavná hrdinka vyrastá v jednoduchých podmienkach a je vychovávaná vo veľkých predsudkoch. Môžem prezradiť aj to, že v prípade Lindy som sa inšpirovala svojím dedkom Jozefom Františkom Kunikom, ktorý písal literatúru pre deti. Pochádzal z dedinky Stará Huta v okolí Detvy. Líšky tam doslova dávajú dobrú noc, nie je tam signál a ľudia žijú naozaj sebestačne. Mám ten kraj veľmi rada, je to pre mňa také srdcové miesto. Je to nádherné miesto. Povolanie letušky Linde prirodzene otvorilo oči, spoznala nové kultúry, ľudí, pohľad na svet a podobne. Určite v nej nastal prerod.
Ako reagujú Lindini rodičia na zmenu z malého dievčatka na svetaznalú dámu? Pozerajú sa na ňu pozitívne, alebo skôr s obavami?
Do lietadla ich nedostala (smiech). Lindin otec jej na to povedal: „Toľko pálenky nikto nevymyslel, aby ma posadili do aeroplánu.“
Katka, vy ste boli cestovateľkou už v mladom veku..
Áno, vďaka môjmu otcovi sme v rodine zdieľali spoločnú vášeň cestovanie a istú dobu sme žili aj v Iráne. Dokonca som túžia stať sa letuškou, ale život to zariadil ináč. Letiská voňajú inak, vojdete tam a ste v inom svete. Prevláda tam kakofónia zvukov, farieb a jazykov. Je to svet vo svete. Snažila som sa tú atmosféru preniesť aj do knihy. Hovorí sa, že dvadsať minút po štarte lietadla a dvadsať minút pred pristaním ide o najnebezpečnejšie chvíle na palube. U mňa paradoxne vyvolávajú obrovskú eufóriu. Milujem to. Nikdy ma neprestane fascinovať ako sa niekoľkotonový kolos dokáže odpichnúť od zeme a vzlietnuť.
Ako sa zmenil váš život od vydania prvej knihy?
Dlhší čas som si svoje príbehy schovávala po šuplíkoch, lebo najťažšie pre autora je vyjsť s kožou na trh. Najťažšie bolo odhodlať sa. Po úspechu prvej knihy Zákon príťažlivosti som zistila, že s jedlom rastie chuť a pustila som sa do toho. Ale stále som to ja. Katka Kuniková. Občas s nohami pevne na zemi a občas s hlavou v oblakoch. Som však o dosť bohatšia, a to nemyslím moje honoráre (úsmev). Som bohatšia o nádherné zážitky, ktoré sú spojené s vydaním každej knihy. Stretla som nových úžasných ľudí a tieto stretnutia vyústili do hlbokých priateľstiev. Dostávam krásne správy od čitateľov, ktoré ma veľmi motivujú.
Spriatelila som sa so sociálnymi sieťami a zistila, že ak ich ovládajú knihomoli, dokážem sa od nich veľa naučiť. Prišla som na to, že ak človek tvrdo pracuje na svojich snoch, splnia sa. Moje knihy sú fikciou, ale snažím sa im dodať aj reálny rozmer. Čitateľ to inak odhalí a neuverí jej. Musí tam byť hĺbka príbehu. Ak knihy dokážu pobaviť, nadchnúť, dojať, povzbudiť alebo dokonca zmeniť život, želala by som svojim čitateľom, aby u mňa našli ten správny doping. Nech nestrácajú vieru, nádej, fantáziu a hlavne lásku.
Držať svoju knihu v rukách je neuveriteľný pocit. Pokiaľ moja kniha poteší len jedného človeka, tak to má zmysel. Sú to priam euforické pocity, vedieť, že niečo po vás navždy zostane.
Počas písania ste obsah novej knihy konzultovali pod odborným dohľadom profesionálnej letušky Kataríny Grznárovej. Katky, vy ste v oblakoch strávili deväť rokov. Počas nich ste nalietali vyše štyritisíc letových hodín a takmer tri milióny kilometrov. Je práca letušky tak krásna, ako na prvý pohľad vyzerá?
Katarína Grznárová: Je to najkrajšie povolanie na svete. Začala som lietať už počas vysokej školy a je to práca, ktorú buď milujete, alebo ju nemôžete robiť. Pre mňa to boli najlepšie profesné roky. Momentálne už pracujem úplne v inom odvetví, ale dodnes sa veľmi rada vraciam na letiská, nasávam ich atmosféru a s obdivom hľadím na lietadlá. Som vďačná Katke, že ma oslovila na spoluprácu a opäť ma vtiahla do obľúbeného prostredia.
V knihe sa dočítame aj o postave letiskového maršála. Priblížite nám jeho náplň práce?
Katarína Grznárová: V podstate ide o bezpečnostnú službu v lietadle v utajení. Človek o ktorom nikto z cestujúcich nevie. Jeho úlohou je dávať pozor na to, keby sa v lietadle vyskytlo niečo nepredvídateľné.
Hovoríte o povolaní letušky veľmi pozitívne, ale určite má aj svoju náročnú časť..
Katarína Grznárová: Nepochybne. Skrýva sa za ním veľa, čo cestujúci nemajú možnosť vidieť. Tvrdý výcvik, boj s ohňom, drvenie postupov o záchrane cestujúcich v rôznych situáciách a podobne. Ale všetko to stojí za to. Mne sa na knihe páči, že môže byť aj inšpiráciou pre mnohé mladé dámy hľadajúce budúce zamestnanie. Letušky sa neuveriteľne dobre čítajú. Keď som dostala rukopis, môj plán bol čítať ho postupne, ale nedalo sa prestať. Dala som to na jeden krát.
