Talentovaná Natália Germani lieta medzi New Yorkom a Bratislavou, nohami však stojí pevne na zemi. Herečka zavalená mamičkovskými povinnosťami nezaháľa a púšťa sa do náročných a zmysluplných projektov. Jedným z nich je aj hlavná postava v československej dráme Jej telo.
Najnovšie máte na konte hlavnú úlohu Andrey Absolonovej, úspešnej českej skokanky do vody, ktorá sa po vážnom športovom zranení stala rovnako úspešnou pornoherečkou. S akými pocitmi ste do filmu Jej telo vstupovali? Ako sa na neho pozeráte teraz, krátko pred premiérou?
Do filmu som vstupovala s veľkým rešpektom voči téme a aj voči samotnej zosnulej predstaviteľke. Rovnako to cítim aj dnes, pár dní pred premiérou.
Andrea má slávu, peniaze, pohodlný život, nezávislosť. Na všetko tvrdo drela a nakoniec „skončila“ ako porno herečka. Príbeh má však hlbšie pozadie, čo je podľa vás jeho najväčšie posolstvo?
Vzhľadom k tomu, že v porno biznise pôsobila niekoľko rokov a bola naozaj celosvetovo úspešná, nemyslím si, že “skončila” ako porno herečka. Skôr sa v rámci tejto sfére prepracovala k špičke, nech je pre mňa táto práca akokoľvek absurdná. Posolstvo filmu vidím v jeho samotnom názve. V zamyslení sa nad svojím vzťahom k telu, ako takému. Kde sú jeho limity, k čomu slúži, ako ho vieme využívať a vôbec, do akej miery máme právo o ňom rozhodovať my a do akej miery o ňom rozhodujú, hoci len svojím názorom, iní.
Film ste natáčali dva roky po pôrode svojej prvej dcéry Zuny, druhú dcéru Vesu ste porodili pred dvomi mesiacmi. Pre žiadnu mamičku nie je jednoduché skĺbiť prácu s malými deťmi, nieto ešte s novorodencom. Aká je vaša cesta matersko-pracovných povinností? Kto vám pomáha?
Skvelá. Máme (zatiaľ) naozaj bezproblémové a maximálne prispôsobivé deti. Som na materskej a zároveň aj pracujem. Veľmi mi pomáha, že staršia je počas dňa spokojne v škôlke a mladšia zatiaľ väčšinu dňa aj noci prespí. No a pomáha mi, samozrejme, ich tato. Sme na to dvaja a čas strávený s babami si delíme rovnocenne. Prispôsobujeme sa len tomu, kto má aktuálne nejaké povinnosti.
Ako prijala staršia Zuna príchod mladšej sestry?
Výborne. Zatiaľ sme sa nestretli so žiadnym problémom. Len, že chce malú od lásky občas rozpučiť (smiech).
Bývate na striedačku v USA a na Slovensku aj so svojím manželom, slovenským bubeníkom Martinom Valihorom. Čo na živote za veľkou mlákou zbožňujete a čo by ste naopak radi zmenili, ak by to šlo?
Mám rada pestrofarebnosť v každom slova zmysle. Mám rada slobodu, nádych života a keď vás ľudia neriešia. Keď si môžete voľne poskakovať a spievať na ulici a namiesto pohľadov, sa k vám okoloidúci pridá. Je to super.
Aký je život s Martinom?
Dobrodružný za každých okolností.
Život herečky, muzikanta a dvoch malých detí prináša určite veľa nových impulzov. Máte kedy oddychovať? Viete si povedať nahlas – toto je čas iba pre mňa?
Mám, ale neviem to (smiech). Oddychujem vždy aktívne – pri upratovaní alebo nejakej fyzickej práci na dome/byte, ktorú si zrovna vymyslím, že treba určite urobiť.
Nedávno zrealizovaný film Svetlonoc od Terezy Nvotovej sa taktiež venuje silnej ženskej tématike, podľa čoho si vyberáte projekty do ktorých vstúpite? Čo je pre vás prioritou?
Budem úprimná. Keď neriešime, samozrejme, finančnú situáciu, ktorá vie človeku občas zamiešať karty, projekty si vyberám na základe príbehu. Ako ma zaujme, ako veľmi mu verím a či sa doň podľa svojho úsudku ako herečka a typ hodím.
Aké máte najbližšie pracovné plány?
Premiéra filmu Jej telo a natáčanie 2. série seriálu Iveta. Do budúceho roka sa črtá film v Českej republike a ďalšia pracovná budúcnosť sa ukáže v priebehu tohto a nasledujúceho roka.
Martin má z prvého vzťahu šestnásťročnú dcéru Viktóriu, vaše vzťahy sú funkčné a pôsobíte harmonicky. Príde vám to ako prirodzené, alebo je za tým kopec neviditeľnej roboty?
Myslím, že iní sa nad týmto zamýšľajú a lamentujú nad tým omnoho viac ako my. (smiech) Nikdy sme si nenastavovali vzťahy, ani svoj priestor, vznikol absolútne prirodzene z toho, akí sme ľudia a aké máme hodnoty.
Máte medzi herečkami dobré kamarátky?
Samozrejme. Mám dobré priateľky aj mimo fachu, ale väčšinu priamo z neho.
Kam chodievate v New Yorku najradšej za kultúrou? Koncerty, galérie..
Všade. Občas výstava, občas divadlo, občas koncert. Teraz sa z domu večer kvôli dojčeniu veľmi nedostanem, ale nie som veľmi typ človeka, ktorý musí chodiť za každých okolností von. Naozaj len raz za čas. Túto etapu som si preskákala a nasýtila sa jej počas štúdií na VŠMU. Momentálne je mi po celom dni najlepšie doma pri filme s rodinkou alebo priateľmi.
Vraciate sa radi aj do rodnej Nitry? Bývajú tam aj vaši rodičia?
Áno, ale musím povedať, že moje cesty vedú len do rodičovského domu, a potom späť do “svojho sveta”. V Nitre, v meste ako takom, som nebola roky.
Veríte na niečo ako osud, alebo ste skôr zástankyňou teórie, že si každý zodpovedáme za vlastné šťastie?
Neviem. Nezamýšľam sa veľmi nad tým. Myslím si, že treba namiesto tápania venovať čas sebe a svojmu rozvoju v akejkoľvek sfére, ktorá je nám blízka.
