Vstávali o trištvrte na dvanásť v noci, išli do tunajšieho kostolíka, pomodlili sa a potom dve až tri hodiny spievali gregoriánske chorály. Aj taký bol bežný – „pracovný“ deň mníchov, ktorí pred stáročiami žili v Červenom kláštore v obci v rovnomenným názvom.
„Oni v tom videli posolstvo a mysleli si, že Pán Boh potom vypočuje ich modlitby,“ hovorí Mária Jabrocká, lektorka Múzea Červený Kláštor. Mnísi rádu kartuziánskeho tu žili v rokoch 1320 až 1567 a rehoľa kamaldulov tu sídlila v období 1711 – 1782. V oboch prípadoch ide o veľmi prísne, ak nie najprísnejšie cirkevné rády rímskokatolíckej cirkvi.Mnísi sa nesmeli medzi sebou rozprávať a žili asketickým spôsobom života.
„Vyrábali rôzne mastičky, tinktúry, s tým, že, samozrejme, tie bylinky si museli najprv nasušiť. Mali denný harmonogram – presne určené, čo kedy robili. Duševnú prácu striedali s fyzickou. Moderným jazykom by sme povedali, že praktizovali kalokagatiu – rovnováhu medzi telom a dušou. Koľko času venovali fyzickej práci, toľko potom aj modleniu. Na danú dobu sa dožívali veľmi vysokého veku,“ uvádza lektorka Majka.
Kostolík ako perla
Toto všetko a ďalšie informácie o kláštore a živote mníchov sa môžete dozvedieť z úst lektorky, alebo z množstva interaktívnych prvkov, ktoré sú v múzeu v Červenom Kláštore inštalované. Je tu interaktívny sprievodca, interaktívne tabule – múzeum teda využíva moderný spôsob, ako priblížiť návštevníkom históriu Červeného kláštora. Stačí si len vybrať, čo vás viac zaujme a akej informácii dávate prednosť. Určite si treba ísť pozrieť domčeky, kde žili mnísi a domček „kráľa“ mníchov, teda priora. Veľmi vzácnou pamiatkou – a skutočne krásnou, je tunajší kostolík. Začali ho stavať kartuziáni, kamalduli pri ňom dostavali vežu a dali kostolu nádhernú barokovú výzdobu.
Vytvoria Cypriánovu manufaktúru
Samozrejme, všetci sa pýtajú na najznámejšieho tunajšieho mnícha – na Cypriána. Bol o ňom natočený film Legenda o lietajúcim Cypriánovi. Jedna vec je legenda, druhá, ako ho vidia historici. A tí vyzdvihujú najmä to, že bol 19 rokov správcom lekárne, zriadenej v areáli kláštora. Táto lekáreň bola v tom čase považovaná za najvýznamnejšiu v Strednej Európe. „V rámci aktuálne prebiehajúceho projektu chceme vybudovať Cypriánovu manufaktúru, kde by sa vyrábali masti, tinktúry, maceráty, čaje a iné bylinkové produkty. Vlastne tak chceme nadviazať na činnosť toho vzdelaného muža,“ dokresľuje Ing. Mária Jabrocká.
Digitálny detox v kláštore
Červený kláštor chce využiť génius loci tohto miesta – pokoj, ticho, ktoré tú vládnu ponúkneme aj návštevníkom. Pripravujú jeden osobitný trak – fratrovské izby, kde budú ubytovaní návštevníci. Tí tu zažijú „duchovnú revitalizáciu“ – duchovný oddych. Bez mobilov, bez wifi, bez televízie tu môžu stráviť niekoľko dní a zamerať sa na duchovno, na skutočne dôležité veci v živote. Na budúci rok už môžete prísť do Červeného kláštora nielen na prehliadku, ale aj na niekoľko denný meditačný pobyt.
Navaria vám pivo
V stredoveku bolo v Európe rozšírené varenie piva ako tradičný a dobrý nápoj. Mnísi bežne v reholiach varili a pili pivo. Tento mok bol zo zdravotného hľadiska najbezpečnejší. Aj tu v Červenom kláštore to takto fungovalo. Na túto tradíciu chce nadviazať aj tunajšie múzeum. Zariadenie pivovaru už majú, stačí rozbehnúť výrobu. Ak prídete do Červeného kláštora budúci rok, pochutnáte si na tunajšom pive. Receptúru nám neprezradili.
Viera Mašlejová
Foto: autorka
