„Vždy, keď sme sa mali stretnúť, bola som napnutá ako struna. Hlava vytvárala scenáre pre oba prípade, či to vyjde a aj tie negatívne. Som si istá, že náš vzťah nestratil iskru aj vďaka práci v zahraničí,“ začína svoje rozprávanie Irena. Svoj život zasvätila rodine a vyhovuje jej to. Patrí k tým dámam, ktoré svoju polovičku našli ešte v ranej mladosti…
Nemusíte sa obávať nudy, alebo nedostatku zápletiek. Irena si s Honzom prešla všeličo. Napriek tomu sa vždy otriasli a spoločne prekonali každú prekážku, ktorá sa snažila dostať ich od seba.
Turbuletné začiatky
„V puberte sme sa neznášali,“ smeje sa veselo Irena a manžela láskavo poštuchne. Ten len odovzdane prikývne a v tvári sa mu zjaví akási nevídaná mäkkosť. Na pohľad prísny školiteľ pri svojej žene nadobudne svoju poľudštenejšiu tvár akoby mávnutím čarovného prútika. No ale naspäť k tej škole…Už v detstve bolo všetkým jasné, že má milý Honzík o koliesko na viac. Matematika a fyzika boli niečím, čo mu spôsobovalo radosť a s pasiou prijímal extra zadania a vyhrával študentské vedecké olympiády. Učitelia rýchlo zistili, že tento chlapec zo sídliska má dar, na ktorý iba učenie ako také nestačí. A presne v tej dobe bol mladík odporučený do triedy pre mimoriadne nadané deti. Uľavilo sa mu, lebo medzi svojimi pôvodnými spolužiakmi nezapadal. Veľmi sa mu však páčila okatá blondínka Irenka a on váhal, či predsa len v normálnej triede neostane aspoň kvôli tomuto ľúbivému stvoreniu. Všetečná Iris, ako ju volali, však na Honzíka milá nebola ani za mak…
Puberta
Honzík mal ako jedináčik veľmi blízky vzťah s rodičmi. Bol ich pýchou i radosťou, vytúženým synom, na ktorého túžobne čakali roky. Keď sa im narodil, už ani nedúfali, že budú mať také šťastie. Preto mal však syn na pleciach o bremeno navyše. Rodičia boli výrazne starší ako tí, ktorých mali jeho rovesníci a on sa musel rýchlo naučiť žonglovať medzi školskými povinnosťami a starostlivosťou o chorľavejúcu mamu a otca. Odkedy bol na škole pre nadané deti, stratil kontakt s Iris, ale všetko sa zmenilo na strednej škole. Chlapec bol predurčený na gymnázium a Iris si vybrala kariéru zdravotnej sestry. A práve, keď raz sprevádzal rodičov na vyšetreniach, naďabil na praxujúcu dievčinu.
Srdce sa mu rozbúchalo ako divé a ledva zo seba vydal súvislú vetu. Múdra mama ihneď spozorovala, čo je vo veci a svojmu jedinému ihneď poskytla pomocnú ruku. „Irenka, veď by som ťa už ani nespoznala. Aká krásavica z teba vyrástla. A akú rozumnú kariéru si si vybrala, mamina musí byť na teba pyšná. Už dlho na ňu myslím a chcela som jej aj zavolať. Neskočili by ste k nám niekedy na kávu? Mám doma kopec nových titulov, ktoré čakajú na ďalšiu knihomolku,“ nenechala nič na náhodu. Je pravda, že ich matky, napriek vekovému rozdielu, mali spoločnú záľubu. Čítanie. A Honzíkova mama pracujúca vo vydavateľstve bola vždy „pri zdroji“. „Jasné, poviem jej,“ usmiala sa mladá kráska. „Ale príďte spolu, niektoré si určite vyberieš aj ty,“ nedala sa mama.
Prečítajte si
Kocúr v peci
„Literárny krúžok“, ako sa matky mladých interne volali nabral na obrátkach a intenzite. Pridali k sebe i ďalšie ženy a každý druhý štvrtok v mesiaci diskutovali o knižných novinkách a zrnkách múdrosti overených rokmi. Iris sa rada pridala a počúvala ženy a ich vážne témy. Rýchlo pochopila, že žiaden vzťah nie je ideálny a tiež, že sa o každý treba svedomito starať. Stále častejšie jej však oči ubiehali na zatvorené dvere izby, za ktorými býval Honzík. Netušila, že v čase ich návštev mal ucho prilepené na dverách z druhej strany, srdce mu bilo ako opreteky a ledva dýchal. „Klop klop,“ začul zrazu a odskočil tak, že sa až potkol a padol na zem. V tom istom momente vstúpila Iris a on sa nemotorne snažil nahmatať spadnuté okuliare. Podala mu ich a zrazu sa ocitli nezvyčajne blízko. Búrka hormónov a túžby, aká ich zaliala je fantastickým vynálezom prírody za účelom zachovania nášho druhu. Amorov šíp trafil do čierneho…
A na čo svadba?
Irenka mala oproti iným dievčatám jednu zvláštnosť. Nikdy sa netúžila vydať. Na literárnych posedeniach svojej mamy sa podozvedala toľko príbehov, že ju opantal absolútny strach z oficiálneho zväzku. Svoj pohľad na vec tlmočila aj Honzovi. „Ale ja to nechápem. Ty ma akože neľúbiš, keď mi toto hovoríš?“ zmätene na ňu hľadel jej milý. „Čo to trepeš? Veď ty ma vôbec nepočúvaš, len sa nechcem vydať. Nechcem akože niekomu patriť. Vždy budem len svoja a pritom ťa môžem ľúbiť najviac na svete,“ prekvapivo vyspelo argumentovala dievčina. Vtedy však zazvonil poštár a priniesol dlho očakávaný list. Výsledok z prijímačiek na zahraničnú univerzitu. „Otvoríme to spolu,“ vykríkol mladý muž a v rukách držal tučnú obálku. Hlásil sa na viacero univerzít, ale táto bola jeho najväčším snom. Massachusettský technologický inštitút v americkom Bostone. „Tri, štyri,“ zavreli oči a spoločne opatrne otvárali list. „Prijatý, prijatý,“ skákali od radosti ako malé deti a začali sa ohadzovať vankúšmi. O pár mesiacov sa mal chlapec zo sídliska sťahovať do ďalekej Ameriky.
Prečítajte si
Svetobežníci
Nepoznám scestovanejší pár, ako sú oni dvaja. Honza svoj talent naplno zúročil a robí to, čo ho baví. Začal školiť komplikované fenomény v IT oblasti a pozývajú ho prednášať popredné svetové inštitúcie. Okrem zázemia na Slovensku sa s Irenkou nazývajú globálnymi občanmi. Okúsili život v mnohých krajinách, ale ako vravia „domov je len jeden“. Vďaka „tréningu“ aký im poskytla vysoká škola sa naučili vážiť si spoločný čas a vyťažiť z neho čo najviac. Nikdy totiž nevedia, kam opäť povedú ich kroky a či im bude dopriate kráčať spoločne.
Prezradím vám aj tajomstvo. Kvôli rovnakému priezvisku sa Iris nakoniec nechala zlomiť aj na obávanú svadbu. Síce len malú, na úrade, ale ako vraví: „Nemohla som si vybrať lepšie.“
