Ukrajinská speváčka Mila Medvedovska žila pokojný život v meste Dnipro v rusky hovoriacej časti krajiny. Realizovala sa v hudbe a spolu s manželom vychovávali dcérku. Keďže v minulosti prišli o prvorodeného syna Míšu, ktorému v deviatich rokoch našli nádor na mozgu, s príchodom vojny muž razantne rodine oznámil, že nechce prísť o ďalšie dieťa. Treba sa zbaliť a ísť. Aj keď do neznáma…
Znie to až neuveriteľne, koľko toho dokáže jedna krásna a krehká žena uniesť. Už i tak s neľahkým osudom čeliť dennodenne zlu a brániť pred ním svojich najbližších. Aj to je v súčasnosti údelom miliónov ľudí hneď za našimi hranicami. Ako sa Mila vyrovnáva so situáciou a kde berie silu a motiváciu uveriť v krajšiu budúcnosť nám porozprávala so slzami v očiach. Avšak, pevným hlasom a s vnútorným presvedčením o svojom správnom smerovaní.
Sladký život v mieri
Speváčka sa narodila v Kryme, odkiaľ pochádza jej mama. Keďže mala s pôrodnicou mesta Dnipro pri prvom pôrode veľmi zlé skúsenosti, jej kroky smerovali do rodného kraja, kde bolo výborne vybavené ozdravné centrum, kam sa chodila liečiť ruská aj ukrajinská smotánka. Mila potom pravidelne chodievala na Krym k babke na prázdniny. Charizmatická umelkyňa pochádza z prvej generácie strednej triedy, ktorá sa začala za posledné roky na Ukrajine formovať. „Znie to trochu ako z knihy Kapitál od Karla Marxa, avšak považujem za dôležité zdôrazniť, že sa nám to podarilo. Ukrajina sa pomaly približovala k európskemu štandardu, čo sa, samozrejme, šmahom ruky zmenilo a ešte netušíme, čo všetko našu krajinu čaká. Moji a manželovi rodičia vyrastali za tvrdého socializmu a podmienky boli veľmi obmedzené. Snažili sa nám dať čo najviac, no obaja sme vyrástli veľmi skromne.“ Mile s manželom sa napokon podarilo tvrdou prácou a snahou dosiahnuť také životné podmienky, aby mali materiálne aj kultúrne naplnený život. Spev hral v jej živote veľkú úlohu už odmalička. V desiatich rokoch spievala v rôznych speváckych zboroch a skupinách a ako mladé dievča začala hosťovať v hotelových programoch či v rôznych divadlách, kabaretoch a kluboch, dokonca aj v Moskve. „S ruštinou nik vôkol mňa nemal problém, bol to spoločný jazyk nás všetkých a nikoho nezaujímalo, kto odkiaľ pochádza,“ presvedčene hovorí. V súčasnosti sa z pochopiteľných dôvodov začala okrem slovenčiny učiť aj ukrajinčinu.
Jeden sa venuje muzike, druhý zarábaniu peňazí
Vo vývoji lásky medzi Milou a Andrejom nie je núdza o romantiku. Poznali sa od detstva, prechádzali si rôznymi inými vzťahmi, kým ich načas spojila aj hudba. Andrej ešte ako mladý junák hrával na gitare a spolu s Milou vystupovali na rôznych miestach. Iskra preskočila a po návrate z Milinho dlhšieho angažmánu v Turecku pochopili, že chcú byť spolu. Po otehotnení speváčka ukončila kontrakty, pri ktorým bolo treba ďaleko cestovať, začala učiť spev na konzervatóriu a priviedla na svet syna Míšu. Spoločne si užívali radosti aj bežné starosti rodinného života. „Môj manžel bol veľmi perspektívny muzikant, no keď pochopil, ako sa utriasol rodinný život, povedal mi: ,Mila, jeden z nás si bude užívať umenie a venovať sa hudbe, to budeš ty a druhý bude zarábať peniaze,“ spomína s úsmevom na partnerskú dohodu.
Smrteľná choroba
Míša bol úplne zdravý talentovaný chlapec. Hrával basketbal, dobre sa učil a od siedmich rokov chodil do športovej školy, ktorú bežne navštevujú deti až od jedenásteho roku života. Po letných prázdninách začal často vracať a nevoľnosti sa mu začali pravidelne opakovať. Tri mesiace ho liečili na gastroenterológii a až neskôr prišli na to, že chlapec mal nádor na mozgu v štvrtom štádiu. Na jeseň nasledovala úspešná operácia v Moskve u výborného špecialistu. Nebolo však jasné, či mu zostali metastázy alebo nie. Podľa liečebného protokolu mu radšej nasadili chemoterapiu, pričom a v apríli pri treťom cykle chlapcovi zlyhali orgány. Nastalo najťažšie obdobie života oboch rodičov.
Človek mieni, pán Boh mení
Zachránilo ju vrhnutie sa do pracovného kolotoča. „Približne rok bolo extrémne náročné akokoľvek fungovať. Mala som veľmi negatívne myšlienky a bola som presvedčená, že môj život skončil. Nevedela som uveriť tomu, že by sa mi ešte niekedy niečo dobré udialo. Zachránila ma práca, muzikanti zo skupiny povedali, že bezo mňa hrávať nechcú a vtiahli ma naspäť,“ opisuje speváčka úspešnú taktiku svojich kolegov. Nastalo však náročné obdobie v manželstve, manželia dokonca skloňovali aj rozvod. Mila sa vrhla na duchovnú literatúru a hľadala cestu, ako z toho von. Nasledovalo rozhodnutie oboch partnerov, že budú pokračovať v spoločnom živote, posilnení ako málokto a vybudujú si nanovo spoločnú budúcnosť. Do života skúšanej ženy prišla hlboká túžba po druhom dieťati: „Bola som absolútne fokusovaná otehotnieť a nič iné ma nezaujímalo. Počítala som ovulačné dni a tlačila muža do styku, aj keď na mňa už občas hľadel aj otrávene. Bola som ako posadnutá.. Žiaľ, päť rokov sa nám to nedarilo,“ pezrádza. Mila obišla všetkým možných špecialistov od známych mien až po alternatívne babice. Oficiálne mala stanovenú diagnózu – neplodnosť, avšak nik neurčil príčinu. Vyzeralo to tak, že ju spôsobil psychický blok z traumaticky prežitej situácie. V istom momente sa zmierila už s umelým oplodnením alebo s adopciou.
Vytúžená magická Milaška
Zo samého zúfalstva si poza chrbát svojej gynekologičky vybavila u iného lekára prefukovanie vaječníkov. V deň plánovaného zákroku však Milina iná priateľka zavolala gynekologičke a kamarátku „nabonzovala“. V tej chvíli speváčke doma zo steny spadol aj obraz náboženskej ikony, ku ktorej vzhliadala. Lekárka Mile do telefónu vynadala, zvolala konzílium kolegov, tí spravili, čo mohli, a do troch týždňov umelkyňa otehotnela. Narodila sa dcéra Mila, ktorá obom manželom vdýchla novú nádej.
Musíš zachrániť naše dieťa
Prvé dni vojny prebiehali najmä v Kyjeve a v Charkove. V Dnipre síce lietali rakety, avšak bolo to pomerne pokojné. Mila si nechcela priznať vážnosť situácie a bránila sa odchodu. „Na základe mojich skúseností s prvým dieťaťom som sa o dcéru veľmi bála a mám to tak doteraz, i keď sa veľmi snažím kontrolovať, aby som jej tým nechtiac neubližovala,“ hovorí mamička. Bola zvyknutá na manželský život, kde bol partner zodpovedný za organizáciu chodu rodiny. Nevedela si teda predstaviť odísť sama s dcérou preč, nevediac kam a na ako dlho. S pribúdajúcou vojenskou hrozbou Andrej manželke zbalil kufor a posadil ju s dcérkou do dodávky k neznámej rodine, s otáznikmi a strachom v očiach. Pomoc mala prísť od ruských priateľov žijúcich na Cypre.
Na Slovensku som spoznala svoju novú sestru
Dodávka dorazila najskôr na Slovensko. Prejazd cez Bratislavu na Cyprus mali sprostredkovať psychologička Katarína Lesayová s manželom Michalom. „Jedného dňa nám zavolal náš ruský priateľ Vadim, bývalý šéf môjho muža. Bol to aj Andrejov kamarát a sľúbil jeho rodine našu pomoc s organizáciou prestupu v Bratislave,“ opisuje začiatky osudového stretnutia dvoch rodín Katarína. „Boli sme zrovna na lyžovačke, tak moji rodičia prenocovali všetkých sedem ľudí z dodávky, v ktorej prišli. Mama napožičiavala periny, pripravila jedlo, čítala si s deťmi a dospelým nakúpila učebnice slovenčiny.“ Mila sa šla krátko na to s dcérou prejsť na blízke pole za dedinu Blatné a pochopila, že na žiadny Cyprus sa nejde. Vrelá atmosféra v Kataríninej rodine ich obe chytila za srdcia. Cítili sa ako doma. Nepotrebovali pláže a teplo zo slnka, ale z ľudí navôkol. To všetko a ešte oveľa viac sa im dostáva počas už takmer ročného pobytu v rodine Lesayovcov.
Prvá vzbura v manželskom živote
Andrej bol celou situáciou zneistený, nakoľko bol ďaleko a narastala v ňom frustrácia, že nevie, ako sa jeho dve najbližšie ženy majú. Rodinu Kataríny nepoznal, zatiaľ čo u Vadima si bol istý, že by mal všetko pod kontrolou. Ženská časť rodiny mu však dala jasne najavo, že v krásavici na Dunaji ostávajú. Našli tam všetko, čo potrebujú k pokojnému životu. Blízky jazyk, výbornú Montessori školu pre dcéru a možnosť kariérneho rozvoja pre mamu. „Je extrémne náročné pre sebavedomie, ocitnúť sa v štyridsiatich siedmich rokoch v cudzej krajine, kde nerozumiete jazyku ani systému. Bez pomoci iných si neviem predstaviť, ako by som tu fungovala. Našťastie zafungovali vesmírne zákony a do života nám pritiahli skvelých ľudí, ktorým budeme do konca života vďační,“ hovorí dnes Mila.
Spevácka kariéra nanovo
Mila má za sebou štyridsať rokov spievania na Ukrajine, v Rusku aj v Turecku. V súčasnosti si rozbieha sľubnú kariéru v našej malebnej krajine. Má za sebou úspešné spolupráce s Ivou Bittovou, klaviristom Danielom Špinerom, účinkovala na koncerte Pocta slobode, na podujatí Folkové Vianoce v synagóge v Brezne, koncertovala aj v rakúskom Hainburgu. V najbližšom období ju čakajú duety s lídrom skupiny Korben Dallas Jurajom Benetinom a speváčkou Simou Magušinovou. V pláne má autorský album s vlastnými piesňami a CD s Danielom Špinerom s repertoárom s ukrajinskými aj slovenskými národnými piesňami. Vo februári bude rok od začiatku vojny a Mila ho strávi pracovne, s Danielom vystúpia 22. februára na benefičnom koncerte v Bratislave u kapucínov.
Srdce v Bratislave aj na Ukrajine
„Moja budúcnosť pre mňa znamená budúcnosť mojej dcéry. Spravím všetko pre jej blaho, spokojnosť a vzdelanie. Uvedomujem si, že vojna môže trvať ešte dlho a znovuobnovenie našej krajiny je v nedohľadne. Prežívam veľké pocity viny z toho, že my sme v poriadku, avšak mnoho našich spoluobčanov nie je. Žijú v dennodennom strese, napätí a strachu o život. Tak isto ako môj muž, ktorý sa stále nachádza v Dnipre. S veľkou vďakou prijímam možnosť spievať a realizovať sa na Slovensku. Môj hlavný cieľ je ochrániť dcéru pred hrôzami vojny. Milaška sa cíti u vás veľmi dobre a sme obe vďačné všetkým ľuďom, ktorí nás prijali s pochopením a empatiou,“ hovorí s pokorou talentovaná umelkyňa a oddaná matka Mila.
