Beskydy sú viac ako len miesto na mape. Je to srdce prírody, ktoré bije v harmónii so svojimi obyvateľmi a návštevníkmi. Pre mňa zostanú vždy symbolom dobrodružstva, krásy a duchovného bohatstva, ktoré môže ponúknuť iba príroda.
Pod slnkom, ktoré sa nakláňa nad špicaté vrcholy, sa rozprestierajú Beskydy ako krajina plná zázrakov. Keď som sa vydala na túto cestu, po stopách predkov, vedela som, že ma čakajú nezabudnuteľné zážitky. Od prvých krokov som sa zamilovala do tejto divokej, no pôvabnej krajiny.
Najväčšia chránená oblasť u susedov
Beskydy sú s ich rozlohou 1 160 km² najväčšou chránenou krajinou oblasťou v Českej republike. Nájdete v nich pôvodné pralesovité porasty, horské lúky s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov, ako aj unikátne pseudokrasové javy. Zelené hory, ktoré sa zdvíhajú nad údoliami, lákajú svojou neskrotnou krásou. Ako som po nich stúpala vyššie, striedali sa pred mojimi očami zeleň lesov a skalnaté útesy.
Vzduch bol plný vôní smrekov a borovíc, ktoré ma obklopovali. Cestou som stretávala miestnych obyvateľov, ktorí mi s úsmevom na perách rozprávali o histórii a legendách tohto miesta. Pozitívnym prekvapením bolo aj odhodlanie miestnych kráčať a viesť deti lesmi naprieč hroznému počasiu. Vietor fúkal ostošesť a detičky kráčali na malých nôžkach podporovaní hrdými rodičmi. Raz aj oni tak budú viesť svoje potomstvo.
Malebné Pustevny
Pustevny sú tiež veľmi atraktívnym miestom na výlety za každého počasia. Na toto miesto neďaleko hory Radhošť sa dá vyviezť lanovkou, prísť pešo, v zime na bežkách a v lete na bicykli. Socha Radegasta, ktorú nájdete cestou na Radhošť, je najznámejším symbolom celého Moravskosliezskeho kraja. Socha slovanského pohanského boha slnka, hojnosti a úrody sa nachádza presne v polovici cesty z Pustevien na Radhošť v nadmorskej výške 1 105 m. Celé územie Beskýd je prepletené hustou sieťou turistických chodníkov a cyklistických trás a sú tam aj vynikajúce podmienky na lyžovanie. Ak je snehová nádielka štedrá samozrejme, čo žiaľ tento rok nebola.
Medzi najznámejšie miesta v Beskydách patrí Lysá hora, je najvyšším vrcholom Beskýd. Ubytovacie kapacity rozšírili aj o nádherné útulne s poetickými názvami Maměnka a Libušín, vybudovanými podľa projektu slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Dušan Samuel Jurkovič bol výrazným predstaviteľom secesnej architektúry. Vytvoril veľmi osobitý štýl ovplyvnený ľudovou architektúrou. Inšpiráciu hľadal aj pri anglickom hnutí Arts and Crafts.
Pohodlnú jazdu na Pustevny (1018 m.n.m) so zaujímavým pohľadom na krajinu z vtáčej perspektívy ponúka sedačková lanovka, ktorej nástupná stanica sa nachádza blízko hotela Ráztoka v Trojanoviciach v nadmorskej výške 620 m. Súčasná lanovka je v prevádzke od roku 1987. Na vrchole Radhošťa sa nachádza Shutterstock My sme sa na potulky Pustevnami vybrali v zložení štyroch generácií. Výletníci mali od 8 po 86 rokov a všetci ich bravúrne zvládli. Na konci aj s úsmevom, oroseným pivom či lízatkom na perách.
Valašské chalupy
Ani milovníci dobrej kuchyne v nich nezostanú smutní. V Karloviciach natrafíte na predavačov lokálnej špeciality, koláčov, tzv. frgálov. Sú to domáce koláče s rôznymi príchuťami, na sladko aj na slano. Poteší vás aj široká paleta výberu od miestnych vinárov. „My sme Valaši, jedna rodina, Valašské hory sú naša otčina,“ je úryvok z piesne, ktorá presne definuje atmosféru tamojších chalúp.
Už len si v nich vyložiť nohy a vychutnať si čerstvý frgál s pohárom lokálneho vínka. Nám sa to podarilo v ubytovaní Dvě chalupy, ktoré nás dostali svojou aurou a láskavým prístupom majiteľa. Vrelo odporúčame všetkým čitateľom.
Najväčšia obec Velké Karlovice
Dedinka, ktorá nie je ani tak dedinkou. Patrí totiž medzi najväčšie obce v Českej republike. Prechádzku v nej sme podcenili a trvalo nám prejsť hodinu z jednej strany na druhú. Domčeky sú ďaleko od seba a medzi nimi žiadne ploty, či vizuálne zavadzajúce predmety typu billboardy. Vo Veľkých Karloviaciach nájdete zachovalé pastviny s menšími stádami oviec, uvidíte miesta v horách, kde sa ešte dodnes hospodári. Objavíte tu stromy, ktoré poznajú staré príbehy, kaplnky a kríže rozprávajúce o starostiach a radostiach ľudí, ktorí tu žili. Objavíte tu pravé Valašsko. Unikátov v Karloviciach je viacero. Rímskokatolícky drevený kostolík má pôdorys v tvare kríža, jeho konštrukcia je z dreva, čo vysvetľuje diagonálne zakončenie ramien kríža. Stavba má 24 uhlov. Celá strešná línia je vedená v jednej rovine.
Nad strechou kostola sa vypína baroková vežička s dvoma zvonmi. Pôvodne to boli: väčší zvon s nápisom “K pocte Božej a svätých Jeho”, zdobený reliéfom sediacej Panny Márie s Ježiškom v náručí a na protiľahlom boku s obrazom archanjela Michala. Menší zvon mal nápis “Na česť Blahoslavenej Panny Márie a svätej Barbory”, zdobený reliéfom stojacej Panny Márie so Ježiškom v náručí a na druhej strane reliéfom svätej Barbory, panny mučednice. Zaujímavosťou je, že kostol dal v roku 1754 postaviť gróf František Jozef zo Žerotína. Táto okolnosť, spolu s vplyvom panovníka, vysvetľuje aj precízne technické spracovanie materiálov.
Stále živé helekačky
Veľké Karlovice sú aj obcou umelcov a remeselníkov. Z miestnej ľudovej slovesnosti čerpali mnohí spisovatelia. Našli sme aj chalúpku v ktorej otec a syn Stoklasoví zhotovujú vyhlásené štiepané holubičky, neďaleko pôsobí rezbár Ladislav Borák, hudobné nástroje vyrába pán Kašparík a výrobou krpcov, opaskov a perleťových kotúľ sa zaoberá pán Mužík. Do kultúrneho života obce prispieva spevácky ženský zbor nadväzujúci na tradíciu ľudového speváckeho umenia.
Zvláštnosťou repertoáru sú tzv. helekačky (pozn. Red – dialogické spevné vyvolávania pastierov) a piesne spievané s otvorenými hlasivkami. Pôvod piesní siaha do 18. storočia. Zaujímavé je aj Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm, ide o najstarší skanzen v strednej Európe, a rozhliadnite sa po krajine z Jurkovičovej rozhľadne, rozhľadne na Veľkom Javorníku, od Zvonice Soláň alebo z Lysej hory.
Preskúmať môžete aj zrúcaninu hradu Starý Jičín, hradu Šostýn nad Kopřivnicí alebo hrad Hukvaldy. Páčiť sa vám bude aj horské mestečko Štramberk s vežou Trúbou, Nový Jičín s jeho pozoruhodnou expozíciou klobúkov alebo Pulčínskej skaly.
Keď prišiel čas odchodu, cítila som smútok, ale aj vďačnosť za to, že som mala možnosť spoznať túto kúzelnú časť sveta. Nepochybne k nej patrí aj vlúdnosť, pohostinnosť a otvorenosť miestnych. Určite sa čoskoro opäť vrátim.
