Sú dôležitou súčasťou každej záhrady. Cestičky a chodníčky dotvárajú celkový ráz a privedú vaše kroky do nádherných zákutí. Môžu zviditeľniť „živé šperky“, ktoré ukrýva váš „zelený raj“ pri dome.
Pri rozhodovaní sa o tom, ako budú vyzerať, aký materiál použijete, je dobré zohľadniť niekoľko zásad a odporúčaní. Ako prvé zvážte, ako často budete chodníky využívať a či po nich budete musieť chodiť aj v nepriaznivom počasí. Priamo pred terasou a smerom k vchodu do domu sa vyhnite mäkkým materiálom, ako je mlat, trávnik, piesok alebo štrk. Často sa prilepia na podrážku a blato sa tak rýchlo roznesie aj do čistých pobytových zón záhrady. Do úvahy vezmite aj to, či by ste v záhrade chceli viac dlažby ako trávy, alebo je pre vás zeleň na prvom mieste. Tiež si ujasnite aj to, ktorá cestička bude hlavná, teda často využívaná, a ktorá vedľajšia, napríklad chodníček v zadnej časti záhrady. Všeobecne sa presadzuje trend, že chodník, cestička má v záhrade vyzerať, pôsobiť čo najprirodzenejšie. Spevnená plocha, po ktorej sa bude v záhrade chodiť, nemá pôsobiť rušivo, ako „päsť na oko“. Alebo ako sa vraví, menej je niekedy viac.
Hlavné a bočné
Na hlavných cestičkách sa uplatnia klasické dlažobné kocky, obklady alebo zatrávňovacie dlaždice. Štrk, takzvané nášľapy, okruhliaky použite na bočné chodníčky, ktorými prepojíte záhony alebo jednotlivé oddychové kúty v záhrade. Môžete pomedzi ne vysadiť mach, pôdopokryvnú zeleň či bylinky, a tak nádherne splynú s okolím. Napríklad, kľukatá cestička s kamennými nášľapmi obsypaná drobným štrkom je tým najlepším riešením. Ak ju obklopíte bujnými trvalkami, bude vás lákať na prechádzku aj do tých najvzdialenejších kútov záhrady. Výhodou spomínaných materiálov je, že dobre prepúšťajú vodu a v záhrade pôsobia nenápadne.
Hitom je ekomlat
Už niekoľko rokov sa ako materiál na cestičky v záhradách využíva mlat. Je to sypaná zmes hrubšieho a jemnejšieho prírodného či umelého kameniva, ktoré sa po uložení na príslušnú plochu mechanicky zhutní. Mlat je lacný a príjemný a dá sa použiť aj priamo pod pergolu. V záhradníctvach vám ponúknu aj ekomlat, čo je hitom posledných sezón. Tento materiál je vyrobený z prírodného drveného kameniva a organických prímesí a je ekologickou alternatívou betónu, chodníkov, nádvorí. Mlatové plochy sú vhodné aj tam, kde sú potrebné alebo vyžadované vodozádržné opatrenia. Mlat môžete tiež kombinovať s nášľapnými kameňmi, vytvoríte tak ekocestičku vo vašej záhrade.
Vyhnite sa betónu
Veľmi dobrým materiálom na cestičky je štrk. Pre ten však platí, že musíte dobre zhutniť podložie pod ním. Samotnú štrkovú frakciu sypte v tenkej vrstve, stačí dva až tri centimetre, nech sa do nej nezabárate ani vy, ani nábytok. Záhradné cesty, chodníčky sa jednoznačne vyplatí robiť bez použitia betónu. Jednak to nie je ekologické a ide to priamo proti myšlienke mať prírodu okolo domu a potom aj z technického hľadiska – mráz, voda a sneh sa postarajú o tom, že v betóne vzniknú nepekné trhliny.
Ako na nášľapné kamene
Nášľapné kamene sa usadzujú do pieskového základu, ktorý po osadení kameňov dosypete vrchným materiálom. Napríklad mulčovacou kôrou, prípadne zeminou – to v tom prípade, ak ich chcete mať uprostred trávnika.
Veľmi veľké nášľapné kamene sa zase dávajú do štrkového lôžka, ktoré je zahĺbené zhruba desať centimetrov pod povrch terénu. Jednotlivé kamene sa ukladajú tak, aby sa „previazali.
Dlažba s otvormi na zeleň
Označuje sa aj ako zatrávňovacia – vegetačná dlažba.Iste ste ju už niekde videli. Niektoré mestá ju používajú ako podklad pre eko parkoviská. Ide o to, že dlažobná kocka má otvor, ktorý dovoľuje rásť zeleni, najčastejšie tráve. Vegetačná dlažba je vhodná na veľké plochy, ktoré potrebujete spevniť, no zároveň chcete, aby pôsobili zelenšie. Po takto spevnenom povrchu sa dobre chodí, aj keď naprší, deti sa po ňom môžu bicyklovať a bez problémov tu aj zaparkujete.
Rozmery a počasie
Vstupné cestičky do záhrady by mali byť širšie – tak 120-150 centimetrov. Pre pohyb po záhrade potom stačia cestičky so šírkou 40 – 80 centimetrov. Musíte však zohľadniť aj celkovú veľkosť záhrady. Ak máte malú záhradu, cestičky by mali byť užšie, aby ju príliš nezaplňovali. Treba si tiež uvedomiť meteorologické súvislosti. Na voľnom priestore je cestička vystavená vplyvom počasia, ako dážď a sneh. Voda by mala z chodníkov voľne odtekať, aby na nich v zime nevznikal ľad.
Spracovala vm
Foto: shutterstock
