Tak to je naozaj na zamyslenie. Náš envirorezort, ktorý má prioritne chrániť prírodu, schválil výstavbu 9-poschodového hotela Lúčky v Demänovskej doline, na území Národného parku Nízke Tatry. Občianske združenia, ochranári i samotná obec Demänovská Dolina bijú na poplach.
MŽP SR povolilo v Demänovskej doline výstavbu obrovského 9-podlažného hotela, a to napriek tomu, že proti bol Národný park Nízke Tatry, okresný úrad v Žiline, Správa slovenských jaskýň i obec Demänovská Dolina. OZ Pre Dolinu hovorí o zrade a upozorňuje, že envirorezort povolil výstavbu obrovského hotela v srdci doliny. „Výstavba tohto projektu by bola popretím verejného záujmu a zlyhaním štátu starať sa o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny, ako jej to ukladá Zákon o ochrane prírody a krajiny,“ vyjadril sa zase Marek Kuchta, riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry. Výstavba masívneho viac ako 30 metrov vysokého wellness hotela Lúčky v Demänovskej doline dostala vlani zamietavé stanovisko od žilinského okresného úradu. V marci tohto roku však prišlo k obratu. Megahotel v Demänovskej doline dostal zelenú. Envirorezort totiž výstavbu povolil v odvolacom konaní a zamietavé stanovisko, ktoré k výstavbe vydal okresný úrad, tak zmenil na súhlasné.

Hrozba pre zdroje vody
„My sme proti výstavbe toho hotela. Už štyri roky bojujeme za to, aby v obci bola zastavená výstavba. Chceme, aby sa tu už ďalej nestavalo. Hlavne takéto hotely, s takouto kapacitou,“ hovorí starosta obce Demänovská Dolina Richard Bros. Podľa slov Pavla Hericha, predsedu OZ pre Dolinu, takáto stavba hrubo naruší krajinný vzhľad. To aj vadilo mnohým ľuďom, ktorí podpísali petíciu proti výstavbe hotela. Demänovská dolina spolu Jánskou dolinou sú srdcom Národného parku Nízke Tatry. Sú to dve kľúčové doliny v tomto národnom parku. „A jedna z tých dvoch dolín je takýmto šialeným spôsobom atakovaná, de facto poškodená z krajinárskeho hľadiska,“ vysvetľuje ochranár. Demänovská dolina je legislatívne hádam jedno z najchránenejších území Slovenska. Počet zákonov a ochranárskych opatrení dokopy vydá na pol strany. „Pritom všetka doprava, ktorá ide do lyžiarskeho strediska – a teda aj k tomu plánovanému 9-poschodovému hotelu, prechádza cez 5. stupeň ochrany. A my do tohto chráneného územia, ktoré je mimoriadne prírodne, ale aj kultúrne cenné, púšťame obrovské kolóny áut, ktoré znečisťujú vody, ovzdušie i jaskyne. A púšťame ich tam bez akéhokoľvek limitu. To je obrovský problém,“ upozorňuje ďalej Herich. Osobitne sa pristaví tiež pri ochrane vody.„Demänovská dolina je najdôležitejší zdroj pitnej vody Liptova. Doprava a zariadenia – už existujúce hotely, penzióny a chaty, však znečisťujú jaskyne, teda podzemné riečiská vôd, ktoré napájajú samotné vodné zdroje,“ dôvodí Herich.

Kapacita doliny je prekročená
Odborníci pre takéto prírodné chránené oblasti určujú „kapacitu“. Teda, koľko turistov môže pojať, bez toho, aby bola porušená krajina. Nie je to pritom žiadna novinka. Už v roku 1969 urbanista a architekt Ivan Michalec vyrátal, že v prípade celej Demänovskej doliny to je maximálne 3400 postelí. V roku 1996 urobili nový výpočet a stanovili číslo 3450 postelí. Čo je vlastne takmer rovnaký počet. „Zistilo sa, že prvý urbanista Michalec to vyrátal dobre. A to číslo znamená, že maximálne 3450 postelí dovedna môže byť v ubytovacích kapacitách v celej Demänovskej Doline. Vtedy nebude lokalita preplnená a zároveň to neohrozí, nezničí prírodu a krajinu. No, tu chcem upozorniť, že aktuálny počet postelí v Demänovskej Doline je až 7-tisíc, čo je dvojnásobok. V tomto čísle sú zarátané už aj rozostavané ubytovacie kapacity,“ vysvetľuje predseda OZ pre Dolinu.
Budaj zasahuje
Potom, čo aktivisti upozornili na nepochopiteľný paradox – schválenie stavby v lone prírody, minister Ján Budaj sa minulý týždeň vyjadril, že preverí povolenie na výstavbu hotela. Na vlastný podnet preskúma postup k záväznému stanovisku, ktoré rezort k výstavbe hotela vydal. „Výstavba nového hotela v Demänovskej doline ešte nie je hotová vec,“ tvrdí vo svojom stanovisku MŽP SR. Podľa envirorezortu stavebný zákon umožňuje zmenu záväzného stanoviska, ak okrem iného došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, k novým poznatkom, napríklad v súvislosti s únosnosťou daného územia, vplyvu na využívanie vôd, či vplyvu na jaskyne. „MŽP SR v tejto súvislosti preskúma postup a sumarizuje informácie z podriadených organizácií, ako je Výskumný ústav vodného hospodárstva a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. MŽP SR v mimo odvolacom konaní dôkladne prešetrí riziká novej výstavby, ktoré môžu ohroziť kvalitu životného prostredia,“ konštatuje rezort. Ako toto gesto hodnotia samotní ochranári? „Z nášho pohľadu MŽP SR urobilo chybu a veľmi dúfame, že ju napraví. A to tým, že svoje stanovisko zmení, a že potvrdí rozhodnutie okresného úradu v Žiline – nepovoliť výstavbu 9-poschodového hotela.To stanovisko ministerstva, ktorým povolilo výstavbu, je mimoriadne zlé a aj argumentácia, ktorú použili je vlastne zavádzajúca. A je aj nepravdivá. Čiže očakávame a veľmi si prajeme, aby uznali svoju chybu. Budeme to považovať aj za akési otvorené priznanie, že sú omylní. Budeme sa veľmi tešiť, ak svoje rozhodnutie povoliť výstavbu 9-poschodového hotela v Demänovskej Doline zmenia a výstavbu nepovolia,“ uzatvára Pavel Herich, predseda OZ pre Dolinu.
Foto: OZ pre Dolinu