Eva Holubová je zárukou kvality. Jej postavy sú precítené do špiku kosti a je fantasticky uveriteľná. Koncom roka sa borila zdravotnými problémami, no napriek tomu si stihla zahrať vo vydarenej komédii Želanie k narodeninám.
Vo filme Želanie k narodeninám hráte ženu, ktorá sa musí zmieriť so synovou homosexuálnou orientáciou. Považujete sa v tomto za tolerantnú alebo skôr konzervatívnu?
Som skôr diskrétna. Nevtieravá, veď to je osobná vec každého z nás. „Heterosexualita či homosexualita nie sú ten problém. Promiskuita nám ničí dušu,“ povedal vynikajúci americký dramatik Tennessee Williams. A ja s ním plne súhlasím.
Čochvíľa sa blížia aj vaše narodeniny, čo by ste si pre seba priali?
Mier! Na celom svete a konkrétne na Ukrajine.
Môj otec tvrdí, že umelci by nemali mať rodinu, aby sa mohli naplno venovať tomu, čo milujú. Čo si o tom myslíte?
Uhoľ pohľadu. V tomto prípade asi aj pohľad pohlavia. Každý to máme inak. A je mi úplne jedno, ako to kto má. Nemilujem divadlo viac, než deti a manžela.
Vyrastali ste vo veľkej rodine alebo skôr v užšom kruhu?
Vyrástla som v malej rodine. Občas mi bývalo smutno. Vo veľkej rodine to musí byť veľké vzrúšo, aspoň, čo občas vidím u niektorých ľudí.
S dcérou Karolínou vysielate spoločný podcast Menopauza nie je pauza, kde rozoberáte, ako veľmi dokáže menopauza zasiahnuť do života ženy.
Pozývame si odborníkov z oblasti gynekológie, psychológie alebo dermatológie. Snažíme sa o tomto období hovoriť s nadhľadom, veď sa týka každej jednej ženy a nie je to jednoduché obdobie. Menopauzu rozoberáme z mnohých uhľov a odborných pohľadov. Minule sme dokonca riešili aj andropauzu – to isté čo my ženy, prežívajú aj muži.
Máte letný dom na Sicílii, prečo práve tam? Čím vás dostala?
Osud, náhoda, genius loci. Milujem to tam, jej vôňu, gastronómiu, temperament miestnych ľudí.
O svojom náročnom životnom období spojenom s depresiami hovoríte otvorene, otázka psychického zdravia začína byť čoraz nástojčivejšia, čo môžeme podľa vás pre seba robiť, aby nám bolo so sebou dobre?
Spomaliť, osvojiť si meditácie a správne dýchanie. Pestovať humor a nadhľad. Nebrať sa vážne. To je problém mnohých ľudí, vykašlite sa už na to.
Čo máte na Slovákoch rada?
Ja neberiem žiadny národ ako stádo. Niektorých jedincov skrátka milujem, iní sú mi ľahostajní. Tak to mám s každým.
Aký film alebo divadelné predstavenie vás v poslednom čase oslovilo v Čechách alebo na Slovensku?
Žiaľ, dlho som nikde nebola. Mala som zdravotné problémy a verím, že už mi bude lepšie a vyrazím si aj za kultúrou.
S Jaroslavom Dušekom tvoríte na plátne už zohratú partnerskú dvojicu, aká je s ním spolupráca?
Veselá a napínavá. Aj napriek tomu, že sa poznáme naspamäť. Je to vždy niečo nové a neokukané. Baví ma to s ním.
Pred rozbehnutím hereckej kariéry ste pracovali aj v školstve – ako učiteľka v škôlke či vychovávateľka v družine. Považujete za prínos, vyskúšať v živote viaceré profesijné smery?
Rozhodne áno. Odporúčam to každému. Tak ako so všetkým. Čo vám už len povie jedna skúsenosť?
Čo je vám bližšie – pulz veľkomesta alebo lono prírody?
Dnes už jednoznačne príroda, hluk a tlaky v meste sú príšerné.
Koncom roka vás potrápil post-covidový syndróm, ako sa máte v týchto dňoch?
Úspešne s ním bojujem, no stále cítim veľkú únavu.
Na akých projektoch momentálne pracujete?
Cestujeme s Karolínou Holubovou, Matejom Paprčiakom a psychológom Jiřím Valáskom s besedou Psychohrátky. Snažíme sa divákov nielen rozveseliť, ale aj uvoľniť alebo pohladiť. Potom máme s dcérou Kájou talkshow Dcéra a matka roka. Pripravujeme v Štúdiu Dva hru Michaely Gubelovej Nezadusíš mas hercom Petrom Čtvrtníčkom. Premiéra bude v polovici apríla. Do toho natáčam seriál Jedna rodina a film, o ktorom možno ešte nesmiem hovoriť, no odohráva sa na Slovensku.
Na čo sa najbližšie tešíte?
Na to, že sa pôjdem pozrieť na Želanie k narodeninám s divákmi. Vraj burácajú smiechom. Na premiére sa smiali veľa, no tam boli kamaráti a najbližší. Tentoraz sa votriem medzi ľudí, pre ktorých sme to točili.
