Martin Huba, herec, režisér a bývalý pedagóg, známy aj ako aristokrat divadla, je jednou z významných osobností slovenskej kultúry. Včera Huba oslávil 80. narodeniny. Svojou dlhoročnou vernosťou patrí medzi opory Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobí už úctyhodných 47 rokov.
Ako umelca Hubu rešpektujú nielen na Slovensku, ale aj v Česku, čo potvrdzuje jeho účinkovanie v mnohých významných projektoch miestnej filmovej scény.
Vo svojom vyjadrení pre médiá uviedol: „Chcem dúfať, že divadlo ti ponúka priestor, aby si pochopil, že v bolesti, strachu a v sklamaní nie si sám. Keď nastane tento priaznivý moment medzi javiskom a hľadiskom, že si takto porozumiete, a keď poskytneš z toho javiska cez tvoju kreáciu určitý katarzný moment, tak chcem dúfať, že naše snaženie má zmysel.“
Úctyhodná kariéra
V nedeľu (16. 7.) Martin Huba oslávil 80. narodeniny. Narodil sa 16. júla 1943 v Bratislave ako syn herca Mikuláša Hubu a opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej. Po absolvovaní herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1964 získal angažmán vo vtedajšom Štátnom divadle Košice. Po návrate do Bratislavy v roku 1967 sa stal členom Divadla poézie, a o rok neskôr sa pridal ku súboru Divadla na Korze, kde pôsobil až do jeho zatvorenia v roku 1971.
Oddaný svojmu poslaniu
Medzi rokmi 1971 a 1976 získal herecké skúsenosti na Novej scéne. V roku 1976 sa stal členom činohry Slovenského národného divadla (SND), a toto angažmán si udržal až dodnes. Počas svojej kariéry sa stretol s mnohými hereckými výzvami. Jednou z nich bolo stvárnenie postavy generála Henricha v hre „Popol a vášeň“, ktorú napísal Christopher Hampton na motívy románu „Sviece dohárajú“ od Sándora Máraia. Nedávno bola táto hra reprízovaná na doskách SND už 240. krát.
Herec sa blysol aj v Štátnej opere v Banskej Bystrici a na Letných Shakespearovských slávnostiach v Prahe. Spolupracoval tiež s českými divadlami a Jókai divadlom v Komárne. Jeho režisérske podpisy zdobia inscenácie, ako je napríklad Višňový sad a legendárna Tančiareň. V roku 2022 výrazne úspešnou monodrámou Kontrabas, kde exceluje ako muzikant, priniesol nový život do divadelného prostredia, zobrazujúc svoj osobný aj profesijný život.
Keď sa ho médiá opýtali, prečo sa rozhodol zaoberať aj režírovaním napriek svojej vyťaženosti hereckou prácou, odpovedal: „Herecká profesia je extrémne závislá od mnohých faktorov. Keď sa nedokážete dohodnúť s niekým, s kým si nerozumiete v interpretácii danej scény a dramatických situácií, je to hrôzostrašné. Na premiére musíte ísť na javisko a presvedčiť publikum, že tomu veríte, aj keď nie ste na rovnakej vlnovej dĺžke. Tento stav sa pre dospelého chlapa začína stávať nepohodlným. Preto som sa rozhodol prevziať zodpovednosť za celkový tvar inscenácie a začať režírovať.“
Filmy, ktoré sú večné
Okrem divadla Martin Huba zanechal svoju stopu aj vo filmoch. Jeho filmový repertoár zahŕňa snímky ako Do zbrane, kuruci! (1974), Fany (1995), Kuře melancholik (1999), Musíme si pomáhat (2000), Štěstí (2005) a Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Za svoj výkon vo filme Obsluhoval jsem anglického krále získal ocenenia Slnko v sieti a Český lev za rolu vrchného čašníka Skřivánka.
V snímke Kawasakiho růže (2009) stvárnil renomovaného psychiatra a morálnu autoritu, ktorý má pri výročí založenia republiky získať významné štátne ocenenie. Jeho majstrovský herecký prejav, sprevádzaný úprimnosťou a ľudskosťou postavy, si získal priazeň divákov. Martin Huba získal ocenenie českej filmovej kritiky za svoju postavu T. G. Masaryka v historickom drámovom filme Hovory s TGM (2018).
Srdečne blahoželáme
