Speváčka Kristína Peláková si užíva materstvo s dvojročným Radkom, no nezanevrela ani na kariéru. Spievať pred ľuďmi považuje za dar.
Stretli sme sa na krste knihy básnika Kamila Peteraja a maliara Martina Augustína Vyznania, aký máte vzťah k literatúre, zvyknete čítať aj poéziu?
Knihy sú mojou súčasťou, niektoré z mojich obľúbených titulov ma sprevádzajú životom a často sa k ním znova vraciam. Čo sa týka poézie, mám ju rada, no uvedomujem si, že ju viac spievam ako čítam (úsmev).
Texty k vašim piesňam pochádzajú z pera Kamila Peteraja, ako sa vám s ním spolupracuje?
Úžasne, je to veľký umelec a majster slova. Jeho básne a texty sa mi veľmi dobre spievajú, aj keď, priznám sa, že boli témy piesní, ktoré mi išli aj ťažšie a niekedy som potrebovala zopár mesiacov na to, aby som tému precítila a vedela ju zaspievať s tým originálnym pocitom. Vždy ma fascinovalo, a hlavne na začiatku našej spolupráce, keď sme sa takmer vôbec nepoznali, ako mi dokázal napísať text doslova na mieru.

V roku 2010 ste reprezentovali Slovensko na Eurovízii, aká bola Kristína vtedy a aká je teraz?
Rok 2010 bol pre mňa veľmi prelomový a zásadný, pretože skladba Horehronie mi otvorila dvere k tomu, aby som sa mohla pustiť naplno do toho, čo ma baví. Bola som viac štúdiová speváčka, ktorá veľa tvorila, nahrávala a pódium nebolo miesto, kde som bola doma. No keďže po Horehroní prichádzali ďalšie a ďalšie piesne, ktoré sa ľudom páčili, a koncerty sa plnili a plnili, začala som si ten domov na pódiu vytvárať. Mám odvtedy mnoho nových skúseností, zážitkov, piesní, videoklipov a som mamou, takže za tých 13 rokov sa toho udialo a zmenilo naozaj veľa v mojom osobnom aj hudobnom živote.
Môžeme pokojne povedať, že skladba Horehronie bola medzi prvými lastovičkami z piesní o rodnej zemi. Vyšla v čase, keď sa všetci prikláňali viac k západnej popovej tvorbe. Vnímali ste to podobne? Čakali ste až také veľké ohlasy, aké priniesla?
Áno, vnímala som to podobne. Dokonca som si nevedela predstaviť, že Horehronie budú u nás hrať v komerčných rádiách. A hrali, dokonca hrávali a hrajú dodnes, takisto Ta Ne, čo bolo pre mňa tiež tak trochu šokujúce. Keď púšťate pieseň medzi ľudí, asi sa nedá predpovedať, aké budú reakcie, no pamätám si, že keď sme prvý raz dali Horehronie vypočuť rodine, blízkym a priateľom, všetci boli nadšení.

Uprednostňujete veľké haly a pódiá alebo si viac vychutnávate koncert pred malým publikom?
Páčia sa mi veľké aj malé pódiá, každé z nich má svoje čaro a ešte k tomu, keď zdieľam hudbu s mojimi fanúšikmi, sú to naozaj najkrajšie momenty. Vtedy nezáleží, či ste v malom alebo vo veľkom priestore, tam už je rozdiel iba v tom, že veľké pódiá prinášajú viac fanúšikov a tým pádom tie emócie sú intenzívnejšie vďaka väčšej spievajúcej fanúšikovskej základni.
Hrávate pomerne veľa v Čechách, je tam v niečom iné publikum ako u nás?
Áno, je to tak, aj toto leto budem so svojou kapelou pomerne často v Česku. Čo vnímam a počujem od fanúšikov, keď sa s nimi stretnem, je, že sa im páči slovenčina a slovenská hudba. Slovenské piesne sú často hrávané v českých rádiách a celkovo, v Česku funguje kultúra naozaj veľmi dobre. Vždy ma srdečne privítajú, na koncertoch a festivaloch to žije, ľudia sú tam veľmi odviazaní a radi sa zabávajú.

Vaše piesne presiahli na Youtube 120 miliónov videní. V čom podľa vás tkvie ich úspech?
Pravdepodobne asi v tom, že sme to, čo tam ľudia pozerajú a počúvajú, robili s chuťou, s nasadením, a preto, že nás to baví. Youtube je ďalší priestor, kde sa môžeme aj my umelci prejaviť, ukázať našu tvorbu ľuďom.
Syn Radko oslavuje v máji 2 roky – vek, keď dieťa doslova neobsedí. Ako si užívate tento čas? Máte chvíle, že si povzdychnete, že je to iba obdobie?
Radko je veľmi energický od narodenia, takže to, čo opisujete, to teraz aj žijeme. Je veľmi hravý, spoločenský a veľa sa spolu nasmejeme. Samozrejme, občas doľahne aj na nás rodičov únava, pretože musíme byť stále v strehu a mať každý deň nejaký program, plus keď sa k tomu ešte občas pridajú nepravidelné spánky, tak to dá dosť zabrať. Takže áno, vnímam to tak, že je to obdobie a po tomto období príde asi zase ďalšie, inak pestré obdobie (smiech).

Nechýba vám na materskej dovolenke práca? Pomáha vám niekto, keď za ňou odchádzate?
Ja už rok koncertujem, no mala som zo začiatku voľnejšie tempo a nebrala som viac ako jeden koncert do týždňa. Zvažovala som aj vzdialenosti. Teraz už fungujeme takmer ako predtým. S Radkom nám veľmi pomáhajú babky, väčšinou sa striedajú, niekedy chodíme na koncerty všetci spolu a niekedy ostávajú s Radkom doma.
Aký je váš manžel Marián Kavulič otec? Kto je ten prísnejší?
Ja ho vnímam ako výborného a láskavého otca, rodiča. Pre nás oboch bol príchod dieťaťa nový nepoznaný svet, takže sa obidvaja pri Radkovi veľa učíme, no páči sa mi, aký je a ako vníma rolu otca. A kto je prísnejší? My to akosi nesledujeme, skôr u nás preferujeme prístup: rešpektovať a byť rešpektovaný.
Čo vás robí spokojnou?
Zdravie, kreativita, láska, radosť, príjemné chvíle s najbližšími.
Viac si prečítate v aktuálnej Slovenke