Predstavujem Vám projekt, na ktorom pracujem so svojimi priateľmi od roku 2020, a ktorý sme až doteraz, na žiadosť Milana Lasicu, držali v maximálnom utajení. Volá sa Básnenie a jeho prvý impulz vznikol počas nahrávania piesne Predstavujem si krajinu, ktorá bola venovaná spomienke na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Bolo to po prvýkrát, čo som oslovil Milana Lasicu na spoluprácu. Svoj part prišiel nahrať dva dni po svojich osemdesiatych narodeninách. Fascinovalo ma, ako pristupuje k práci. Nestrácal čas..
Žiadne zbytočné reči
Šiel priamo na vec. Od momentu, ako sme ho vyzdvihli pred domom, a ako opustil nahrávacie štúdio, ubehlo 23 minút. Mal som možnosť byť v štúdiu s viacerými česko-slovenskými hudobníkmi, ale ani jeden z nich nepracoval takto expresne.
Jeho prístup k práci ma natoľko očaril, že zhruba mesiac po zverejnení piesne som mu zavolal znovu a povedal mu, že by som s ním naďalej rád spolupracoval. Pousmial sa. Vedel som, že má rád poéziu a preto som mu navrhol: „Pán Lasica, čo keby sme, tentokrát, zhudobnili Vám blízke básne, ktoré by ste následne naspievali?“ – „Povyberajte ich a potom sa mi ozvite,“ odvetil Lasica a zložil telefón. Od toho momentu som intenzívne chodil po knižniciach, antikvariátoch, kníhkupectvách… a pátral po vhodných básňach.
S následným výberom štyridsiatich básni sme sa o niekoľko mesiacov stretli s Lasicom v kaviarni. Prišiel dôkladne pripravený – všetky básne mal vytlačené. Stretnutia sa zúčastnil aj Robert Pospiš a Martin Sillay, ktorých som medzičasom oslovil, aby vybrané básne zhudobnili. Spoločne sme si prešli materiál a zredukovali výber na pätnásť básní. Jedenásť z nich Lasica naspieval.
Materiál tohto nového a zároveň posledného Lasicovho albumu bol kompletne audiovizuálne zaznamenaný a stal sa spolu s vybranými básňami základným stavebným prvkom projektu Básnenie. Projektu, v ktorom jeho hlavný protagonista cez poéziu slovenských autorov s úprimným vedomím vlastnej pominuteľnosti reflektuje svoj život.
„Píšem Vám tento list do jesenného temna, aby ste neplakali do tichej noci pre mňa,“ sú úvodné slová básne List do vetra, ktorej autorom je Miroslav Válek. Je to zhudobnený dopis, ktorý tu Lasica zanechal pre svojich blízkych, priateľov, kolegov a všetkých tých, ktorí ho mali radi, a nestihli sa s ním v júli 2021 rozlúčiť.
Videoklip som nakrúcal s mojim dlhoročným priateľom a kolegom Mirom Remom. Oslovili sme Lasicových najbližších a pozvali ich do priestoru nahrávacieho štúdia, v ktorom album vznikal. Tam sme im jeho List osobne odovzdali. Za tými, ktorí nemohli prísť na Slovensko, sme vycestovali do Prahy, Brna, Třebíče… nakrúcali sme deväť dní. Bolo to jedno z najemotívnejších točení, aké som doposiaľ zažil.
Básnenie
Sú to už tri intenzívne roky tvorivého procesu i mlčania. No, od samého začiatku Básnenia som cítil, že pracujeme s niečím, čo v sebe nesie silu spájať. Neviem, čo všetko nám zajtrajšky prinesú, ale prajem si, aby Básnenie v tomto duchu pokračovalo a naďalej spájalo umenie a ľudí.
Marek Kučera, (napravo) autor projektu Básnenie
Podporiť Básnenie môžete tu:
Viac info na: