Zdražovanie, ku ktorému v poslednom období prišlo sa reálne začalo prejavovať aj v slovenských domácnostiach. Ekonómovia už dlhodobo upozorňujú, že stredná trieda sa stráca. Ľudia začali viac počítať za čo a či vôbec peniaze dajú a luxus ako dovolenka sa stala tabu témou. Prichádza naozaj obdobie, kedy aj stredná vrstva na Slovensku začne citeľne ekonomicky klesať alebo je to len strašenie občanov? Máme sa reálne obávať radikálneho zníženia životnej úrovne?
Stredná trieda je v sociológii označenie pre tých, ktorí nie sú ani chudobní, ani bohatí a ktorí vykonávajú prácu prevažne duševnú a manažérsku. Z povolaní by sme mohli do strednej triedy zaradiť lekárov, učiteľov, vedúcich pracovníkov, ale aj odborných pracovníkov, projektantov, právnikov a mnoho ďalších povolaní. Pojem stredná trieda sa však najviac spája s príjmovým a majetkovým rozvrstvením spoločnosti. Dosahuje priemerný slovenský plat úroveň, kedy sa pri zaťažení splátkami vysokých pôžičiek dá povedať, že si pracujúci človek môže bez problémov dovoliť to nutné a ešte si aj niečo ušetriť?
Stagnácia strednej triedy
Fakt je taký, že v postkomunistických krajinách EÚ má stredná trieda iné charakteristiky ako v ekonomicky vyspelejšej časti Európskej únie. Je zjavné, že od nej nemožno čakať, že bude pilierom spoločnosti. „No dalo by sa očakávať, že sa aspoň dokáže postarať sama o seba a svojich potomkov – čo sa týka prístupu k vzdelaniu a životného štýlu,” vraví Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Keď stagnuje stredná trieda, stagnujú aj banky a producenti tovarov a služieb, ale aj pracujúca trieda s nižšími mzdami, či nízkou produktivitou. Na koho stredná trieda dosah nemá, sú tí na vrchole, ktorí dokážu najviac ťažiť z vyfabulovaných bublín. Existuje viacero prístupov k definovaniu strednej triedy. Najčastejšie je stredná trieda určovaná podľa príjmu. Podľa OECD stredná trieda zahŕňa jednotlivcov v domácnostiach s disponibilným príjmom medzi 75 % a 200 % mediánu. Podľa správy OECD „Under Pressure: The Squeezed Middle Class“, v roku 2013 do strednej triedy na Slovensku spadalo 70 % obyvateľstva, čo je o 9 percentuálnych bodov viac než priemer OECD (61 %). Tento podiel je porovnateľný s ostatnými krajinami Višegrádskej štvorky (Česká republika, Maďarsko a Poľsko). Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je možné vyvodiť záver, že na Slovensku neexistuje stredná trieda.
Veľmi vysoká nerovnosť vo svete
„V roku 2021 bolo príjmovou chudobou u nás ohrozených 12,3 % obyvateľstva. Chudoba sa na Slovensku definuje ako 60 % mediánu tzv. národného ekvivalentného príjmu. Zjednodušene povedané, ide o príjem domácností, ktoré majú nižší príjem ako 60 % príjmu domácnosti nachádzajúcej sa uprostred príjmového rebríčka domácností,“ objasňuje situáciu na Slovensku politológ z Pražského ústavu medzinárodných vzťahov Tomáš Profant. „Ak by sme za strednú triedu považovali nejaký iný znak, napríklad schopnosť zarobiť si na primerané vlastné bývanie a ísť každý rok na dovolenku k moru, je otázne, či by tam spadali všetky domácnosti zo zmienenej definície. Vo všeobecnosti je nerovnosť vo svete veľmi vysoká a súčasný ekonomický systém má tendenciu nerovnosť zvyšovať. Zároveň ale platí, že na Slovensku je tzv. príjmová nerovnosť pomerne nízka oproti iným krajinám, to nám ale nič nehovorí o majetkovej nerovnosti u nás ani o tom, ako príjmovú nerovnosť pociťujú samotní občania a je otázne, ako presné môžu byť príjmové štatistiky v dobe daňových rajov. Koncept strednej triedy je problematický, pretože akceptuje existenciu tried. Spoločnosť môže byť aj beztriedna s omnoho menšou mierou nerovnosťou, než aká je dnes. Vo svete existujú príklady cieleného obmedzovania nerovnosti, typicky španielsky Mondragón,“ vraví Profant.
Hranica rizika chudoby je pri štvorčlennej rodine 890 eur mesačne
Vývoj chudoby na Slovensku je pravidelne monitorovaný v rámci každoročnej Správy o sociálnej situácii obyvateľstva a pomocou celoeurópskeho výberového zisťovania EU-SILC, ktoré na Slovensku zastrešuje Štatistický úrad SR. Hranica rizika chudoby domácnosti je určená ako 60 % mediánového príjmu, vrátane sociálnych transferov, upraveného podľa počtu a veku osôb žijúcich v domácnosti (tzv. ekvivalizovaný príjem domácnosti). Napríklad, pre rodinu s dvomi deťmi (2 dospelí + 2 deti do 14 rokov) bola v roku 2020 hranica rizika chudoby na úrovni 890 eur za mesiac.
Príjmová chudoba je najvyššia v Prešovskom kraji
Podľa najaktuálnejších údajov odrážajúcich príjmy v roku 2020 (zdroj: ŠÚ SR – EU SILC 2021) bolo príjmovou chudobou ohrozených 660-tisíc ľudí, čo predstavuje 12,3 % obyvateľstva. Napriek tomu, že v dôsledku dopadov pandémie na slovenskú ekonomiku došlo v roku 2020 k medziročnému nárastu miery rizika chudoby, bola táto miera nižšia než jej dlhodobý priemer 12,5 % za predchádzajúcich desať rokov (2010 – 2019). Rok 2020 bol poznačený pandémiou COVID-19, v dôsledku čoho domácnosti stratili príjem, alebo sa ich príjem výrazne znížil. Najviac ohrozenými skupinami sú nezamestnaní, viacdetné domácnosti, ľudia nad 65 rokov v jednočlenných domácnostiach a deti mladšie ako 18 rokov. Podľa regionálneho rozdelenia je príjmová chudoba najnižšia v Bratislavskom kraji (4 %) a najvyššia v Prešovskom kraji (19,2 %). Po ňom nasledujú Banskobystrický kraj (19,1 %) a Košický kraj (16,2 %).
Nezamestnanosť na úrovni pod 6%
V januári 2022 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 7 %, už v novembri 2022 sa dostala pod 6-percentnú hodnotu. V čase pandémie bola finančná pomoc poskytovaná ministerstvom práce najväčšia spomedzi všetkých rezortov. Spolu bolo na udržanie zamestnanosti vyplatených viac ako 2,5 miliardy eur. Podľa vyjadrenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pokračujú v pomoci a prijímajú nástroje na podporu trhu práce, zamestnanosti a zmiernení dopadov pandemickej, inflačnej a energetickej krízy. Rezort práce počas roka 2022 vyplatil niekoľko mimoriadnych pomocí. Aktuálne stále vypláca druhý balík inflačnej pomoci v hodnote 15,6 milióna eur. V tomto balíku šla pomoc nezaopatreným deťom, ktoré sa narodili od 1. júna do 31. októbra, nízkopríjmovým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ľuďom s ŤZP, ktorí nemajú iné príspevky, alebo nemajú nikoho, kto by poberal opatrovací príspevok alebo príspevok na asistenciu, sirotám, ktoré nepoberajú sirotský dôchodok, domácnostiam, ktoré sa od leta dostali do hmotnej núdzi. Jednorazovú dávku dostalo aj 85 433 nezaopatrených detí, ktorých súdom určené výživné je nižšie ako 150 eur, odchovanci centier pre deti a rodiny a náhradných rodičov. Prvá inflačná pomoc najzraniteľnejším skupinám bola vyplatená počas júna 2022, a to vo forme jednorazového príspevku vo výške 100 eur pre najviac ohrozené skupiny obyvateľov, vo výške 22 miliónov pre cca 219-tisíc ľudí. Nárok naň mali opatrovatelia, rodiny v hmotnej núdzi, náhradní rodičia, fyzické osoby opatrujúce dlhodobo choré dieťa vo veku 6-18 rokov (ŤZP), osoby nad 62 rokov (bez poberania dôchodku), opatrovatelia + opatrovatelia bez príspevku na opatrovanie. Rovnako rezort práce vyplatil pomoc rodinám, formou jednorazového zvýšenia prídavku pre viac ako 1,120 milióna detí, čo je približne 660-tisíc slovenských rodín.
Prognózy nie sú ružové aj kvôli energetickej chudobe
Energie ukrajujú z rodinných rozpočtov Slovákov takmer 10 percent. Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 percenta, výdavky na plyn 3,3 percenta a na teplo odchádza ďalších 2,8 percenta. Zaujímavosťou je, že ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ.
