Situácia, akú sme si pred pár rokmi nevedeli ani len prestaviť je tu. Chudoba – neradostný fenomén, postihuje čoraz viac Slovákov. Podrobnejšie o závažnej téme hovoríme s riaditeľom Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) Martinom Halásom.
Na úvod si rozoberme zopár čísel. O kom už hovoríme, že patrí medzi chudobných, a kto sa z tohto pohľadu prepadol do chudoby?
Chudoba je pre jednotlivca definovaná na hranici 424 eur mesačne. Minulý rok nám pod túto hranicu chudoby prepadlo z dôvodu zdražovania pri senioroch viac ako 187-tisíc dôchodcov. Celkovo sme tak mali ku koncu minulého roka skoro pol milióna seniorov žijúcich pod hranicou chudoby. Ide o 45 percent všetkých poberateľov starobných dôchodkov. Pri ZŤP, kde je priemerný invalidný dôchodok nižší ako 300 eur mesačne, je pod hranicou chudoby 220-tisíc Slovákov. Chudobní sú najmä ľudia, ktorí žijú osamotene a nemajú s kým zdieľať spoločné náklady. Patria sem rodiny s jedným živiteľom, spravidla matkou, seniori, zdravotne ťažko postihnutí aj takzvaná pracujúca chudoba. Štatistiku chudoby ťahajú nadol aj ženy. Je to preto, lebo ženy na Slovensku majú dlhodobo nižšie mzdy – a to až o 20 percent ako muži. A tým sú dramaticky znevýhodnené.
Čo všetko sa za týmto „balvanom“ skrýva, ak sa na to pozrieme podrobnejšie?
Problémom chudoby je, že sa do nej spravidla človek nedostane svojou vinou. Je preto dôležité, aby pomohol štát. Bez pomoci sa z pasce chudoby človek alebo rodina už nedostane. Začne sa špirála zadlžovania, ktorá nekončí dobre. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že podľa Ústavy SR máme všetci právo na dôstojný život a primeraný príjem. Tieto ústavné práva sú však pre ľudí, ktorí žijú v chudobe, len právami na papieri. Nedôstojné je to pri rodinách, ktoré vychovávajú deti, pričom politici u nás hovoria o rodinnej politike. Takisto nedôstojné je to pri senioroch, ktorí pracovali celý život, a potom sa rozhodujú, či si môžu kúpiť lieky alebo potraviny, pretože nemajú na oboje. Na dokreslenie uvediem, že senior s priemerným dôchodkom 515 eur si denne môže dovoliť minúť do 5 eur na potraviny. Pri súčasných cenách je to hanba. Priemerný dôchodok pritom poberá až 600-tisíc seniorov, z toho je väčšina žien. A idem k ďalšej takpovediac samostatnej kapitole – ženy a chudoba. Ženy naša spoločnosť diskriminuje. Pri výchove detí a starostlivosti o rodinu takzvanou neplatenou prácou, ktorá ide zväčša na úkor ich profesijnej práce. Potom tým, že majú nižšie mzdy, ako som už uviedol, až o 20 percent oproti mužom. A nakoniec, ženy diskriminujeme aj podstatne nižšími dôchodkami v porovnaní s mužmi. Keďže ženy pracujú celý život za nižšie mzdy, tak majú aj nižšie dôchodky. Všetky tieto jednotlivé elementy chudoby treba vyriešiť, pretože chudoba je obrovský problém a treba s ňou bojovať.
Určite registrujete chudobu nielen cez čísla. Čo vám tak najviac utkvelo v pamäti, ktoré situácie?
Pre mňa osobne je to situácia, keď si senior v obchode váži napríklad ovocie, dve-tri jabĺčka, a potom zoberie len jedno, pretože v druhej ruke má mince, ktoré prepočítava, či mu budú stačiť. A nakoniec ide z obchodu s poloprázdnym nákupným košíkom. Opäť však musím „zakorčuľovať“ k číslam. Minulý rok, keď nás zdražovanie a chudoba valcovali, sme mali viac ako 140-tisíc seniorov s minimálnym dôchodkom, ktorý začína na 334 eurách mesačne. Všetci títo seniori mali príjem pod hranicou chudoby. Denne na potraviny mohli minúť len asi 3 eurá. Týmto seniorom vláda na tento rok minimálne dôchodky nerozmrazuje. Dôvod neviem. Je to katastrofa, s akým dešpektom sa pozerajú na seniorov. Ako keby politici ani nemali svojich rodičov či starých rodičov. Raz mi jeden poslanec NR SR v nejakej relácii povedal, že ale on ako dobrý syn pomáha rodičom. Na to však ja musím povedať, že nie každý senior má dieťa s poslaneckým 4-tisícovým platom. Každá normálna krajina by sa mala príkladne postarať o starých a chorých. Veľakrát sa hanbím, keď vidím seniorov ako žijú.
Spomenuli ste pojem „pracujúca chudoba“. O koho ide a prečo sme sa vlastne k tejto skupine ľudí „dopracovali“?
Pracujúca chudoba, to sú ľudia s nízkymi príjmami. Ako hovorí jeden z mojich kolegov, je nepochopiteľné, že dokážeme lietať do vesmíru a analyzovať ľudské gény, avšak nevieme odstrániť zo života pracujúcich chudobu a prestať využívať a zneužívať jeden druhého. Naša ekonomika je dlhodobo postavená na nízkych mzdách. Tie sú, mimochodom, jedným z dôvodov, prečo máme aj nízke dôchodky. Polovica Slovákov má mesačný čistý príjem do 700 eur. Ak si spočítame, koľko sú mesačné náklady na bývanie, potraviny, čo spravidla predstavuje polovicu výdajov domácností, a pripočítate k tomu hypotéku, tak môžeme povedať, že takýto problém – status pracujúcej chudoby, má veľká väčšina slovenských domácností. Pracujúca chudoba je pre mňa každý Slovák, ktorý zarába menej alebo podstatne menej ako jeho kolega napríklad v Čechách alebo pokojne aj v Nemecku. Minule som čítal, že minimálny zárobok pracovníka v predajni LIDL vo Švajčiarsku je 2 500 eur mesačne! Ak dnes niekto pracuje za 1 000 eur v hrubom, bude mať dôchodok na úrovni 420 eur. To je už pod hranicou chudoby. Nízke mzdy generujú nízke dôchodky. A pracujúca chudoba je chudobou na celý život, z ktorej sa jednotlivec alebo rodina nedostane. Je to hrozivé najmä kvôli deťom. Žiadne dieťa si nezaslúži žiť v chudobe.
A čo takzvaná stredná trieda, je to pojem, ktorý u nás funguje?
Tu budem veľmi stručný – stredná trieda v podstate mizne, nožnice sa otvárajú.
Jeden čas sa hovorilo o tom, že sa do legislatívy zavedie pojem energetická chudoba. Je to potrebné a pomohlo by to? Ako?
Energetická chudoba je nástroj, ktorým sa majú kompenzovať náklady na energie domácnostiam. Ja si však myslím, že by sme mali skôr riešiť sebestačnosť, či už energetickú alebo aj potravinovú. A pravdaže, zvyšovať mzdy a sociálne transfery, najmä dôchodky.
Viera Mašlejová
Foto: M. H.
