Módna obec dostala na konci decembra poriadnu ranu. Vo veku 81 rokov zomrela Vivienne Westwoodová, ktorej sa podarilo zdolať najväčšiu módnu výzvu všetkých čias- tvoriť oblečenie na „ženy s reálnymi krivkami“. Možno práve z tohto dôvodu bola miláčikom nielen v rodnom Anglicku, ale aj na celom svete.
Dizajnérska ikona sa preslávila aj tým, že dokázala do jednej kolekcie vtesnať viac protikladov ako väčšina návrhárov za celý život. Vo svojom jedinečnom štýle sa zamerala na originálne kúsky pre ľudí so „skutočnými telami“. Stala sa tak matkou mnohých módnych paradoxov a neprehliadnuteľnou postavou, ktorá roky hýbala módnym svetom. Ak mal niekto na sebe šaty od pani Westwoodovej, originalita bola zaručená.
Z robotníckej triedy do sveta luxusu
Dáma, ktorá dobyla svet sa pritom narodila do úplne obyčajnej rodiny. Jej rodičia Gordon a Dora Swireovci sa vzali len dva týždne po vypuknutí druhej svetovej vojny a dcéra sa im tak narodila vo vojnovom období. Vivienne na svoj pôvod nezanevrela, naopak, rada ho propagovala a po zanechaní štúdia klenotníctva a strieborníctva na Westminsterskej univerzite povedala: „Nevedela som si predstaviť, ako by si dievča z robotníckej triedy, ako som ja, mohlo vôbec zarobiť pracujúc v umeleckom svete.“ Spravila si učiteľský kurz a začala učiť na základnej škole. Umelecké pnutie však na seba nenechalo dlho čakať a Westwoodová začala vyrábať a predávať vlastné šperky v Londýne. Na sobáš s Derekom Westwoodom si ušila vlastné svadobné šaty a práve spojenie s prvým manželom ju priviedlo k jej ďalšej láske a obchodnému partnerovi Malcolmovi McLarenovi, pre ktorého začala popri výučbe detí a výchove prvorodeného syna šiť. Stretnutie s McLarenom znamenalo zároveň koniec manželstva s Westwoodom len 3 roky po svadbe. V období, keď sa stal McLaren manažérom punkovej kapely The Sex Pistols, strhla na seba dvojica najväčšiu pozornosť. Kapela sa totiž obliekla do ich dizajnov. Geniálna návrhárka vdýchla punku punc luxusu a prepojila tak predtým neprepojiteľné. Obchod, ktorý spravovala spoločne s McLarenom – SEX, bol miestom stretnutí prvých členov londýnskej punkovej scény. Punk povoloval „nedokonalosť“ v hudbe aj obliekaní, čo zarezonovalo u širšieho publika. Vzťah s Mclarenom ukončili v roku 1981 a z Westwoodovej sa rýchlo stala nezávislá návrhárka. Zaujímavosťou je, že jablko nepadlo ďaleko od stromu a ich spoločný syn Joseph Corré založil Agent Provocateur – jednu z najznámejších značiek spodnej bielizne na svete. Návrhárkin prvorodený syn Ben Westwood, ktorého mala s prvým manželom Derekom, je zas fotografom erotických snímok. V roku 1992 sa vydala za svojho bývalého študenta, bisexuálneho rakúskeho módneho návrhára Andreasa Kronthalera, s ktorým zostala ďalšie tri dekády. Ako sama tvrdila, Andreasovi dávala absolútnu slobodu.
Piráti, balet aj Sex v meste
Vivienne Westwoodová sa stala inšpiráciou množstva nasledovníkov, hoci sa nie každá jej kolekcia stala ihneď úspechom. Ona sama hľadala námety medzi bežnými ľuďmi a ovplyvnili ju aj spolupráce, ktoré mala v repertoári. Svoje kolekcie s McLarenom nazývala tematicky a prvá, ktorú uviedli na trh sa volala Piráti. Nasledovali Čarodejnice či Koniec sveta. Tak, ako mnohí iní umelci, aj Westwoodová prechádzala rôznymi érami, medzi ktoré patrila aj „Nová romantika“ či „Pohanské roky“. Inšpirovaná baletom Petruška zas navrhla slávnu „minikrini“, teda skrátenú verziu viktoriánskej krinolíny, ktorou inšpirovala aj Christiana Lacroixa. Minikrini bola opísaná v roku 1989 ako kombinácia dvoch protichodných ideálov: krinolíny – reprezentujúcej obmedzenie a bremeno v ženských šatách a minisukne – symbolizujúcej mytológiu oslobodenia. V našej generácii narobila Vivienne Westwoodová snáď najväčší rozruch, keď boli jej návrhy uvedené vo filmovej adaptácii televízneho seriálu Sex v meste v roku 2008. Vo filme sa hlavná hrdinka Carrie Bradshawová zasnúbi s dlhoročným milencom – pánom Veľkým. Keďže ako spisovateľka spolupracuje s Vogue, jej redaktor ju pozýva na výrobu svadobných šiat vrátane dizajnu od Westwoodovej. Šaty sú následne zaslané Carrie ako darček s ručne napísaným odkazom od samotnej návrhárky. Scéna so svadobnými šatami sa stala jedným z najikonickejších prvkov filmu.
Pred kráľovnú bez nohavičiek
Počas svojho dlhoročného pôsobenia získala Westwoodová množstvo vzácnych ocenení a titulov. Medzi najvýznamnejšie určite patria tie, ktoré jej udelila kráľovná Alžbeta II. V roku 1992 dostala pozvanie do Buckinghamského paláca, kde získala Rád Britského impéria za služby pre módny priemysel. Počas návštevy sa dostala na titulky všetkých vtedajších novín, keď sa pred palácom otočila a odhalila pred kamerami, že na sebe nemá spodnú bielizeň. Nohavičky si neobliekla ani druhýkrát, keď sa do kráľovského paláca vrátila v roku 2006 už ako dáma. O rok neskôr získala štipendium na King’s College a pre kráľovskú akadémiu navrhla promočné rúcha. Univerzita Heriot-Watt udelila Westwoodovej čestný titul za jej prínos pre odevný priemysel a využitie škótskych textílií. Pri príležitosti diamantového jubilea kráľovnej Alžbety II. Westwoodovú vymenovali medzi 60 ľudí v Spojenom kráľovstve, ktorých činy mali počas vlády Alžbety II. významný vplyv na životy ľudí na britských ostrovoch. Jej oblečenie sa dokonca objavilo na pamätnej britskej poštovej známke vydanej Kráľovskou poštou v roku 2012. Tričko „Tits“, ktoré navrhli s McLarenom, sa dostalo až do Metropolitného múzea v New Yorku a o Westwoodovej vyšli viaceré životopisné knihy a filmy. Módne impérium, ktoré sa jej podarilo vybudovať, si takú slávu určite zaslúži.
Politika aj aktivizmus
Módna návrhárka si získala uznanie aj svojím aktivizmom pre spoločnosť. V septembri 2005 spojila svoje sily s britskou občianskou skupinou Liberty (Sloboda) a uviedla na trh exkluzívne limitované dizajnové tričká a detské oblečenie s nápisom I am not a terrorist, please don’t arrest me (Nie som terorista, prosím nezatýkajte ma). Vysvetlila, že tak obhajuje právny štát. Vyjadrila sa, že ju k tomu inšpiroval školský učiteľ, ktorý jej ešte ako mladej študentke vysvetlil, že demokraciu môžeme považovať za samozrejmosť len vtedy, ak budeme trvať na svojej slobode. Podporovala konzervatívcov, aj Stranu zelených, osobne viedla kampaň na najväčšej demonštrácii za jadrové odzbrojenie, ostrihala si vlasy, aby upozornila na nebezpečenstvo klimatických zmien. Tiež sa objavila v reklamnej kampani PETA na podporu Svetového dňa vody a vegetariánstva, čím upozornila na spotrebu vody v mäsovom priemysle. Napriek rôznorodému úsiliu čelila kritike ekoaktivistov, ktorí tvrdili, že napriek jej ekologickým výzvam ona sama neurobila žiadne kroky k tomu, aby bolo jej oblečenie či podnikanie šetrné k životnému prostrediu. Bez ohľadu na kritiku sa určite zhodneme v tom, že odišla tvorkyňa, ktorá navždy prepísala históriu módy.