Mladá muzikálová speváčka Kristína Vrecková hviezdi na doskách Novej scény v inscenáciách Jána Ďurovčíka. Vďaka hodinám spevu u Sisy Lelkes Sklovskej uverila, že slová neviem, nedá sa a nedokážem neexistujú a všetko sa dá dosiahnuť, keď si za tým človek ide. Svoj talent napokon obhájila aj za mlákou a dosiahla úspech v prestížnej speváckej súťaži v Los Angeles.
Vyštudovali ste muzikálový spev u Sisy Sklovskej na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Aká je Sisa profesorka a aká ste boli vy študentka?
Sisa je originálna a jedinečná osobnosť, a presne taká je aj profesorka. Priznám sa, že nám trošku trvalo nájsť spoločnú reč, predsa len som bola aj ja trošku ťažšia povaha, no nevzdali sme to. Mala na mňa vždy vysoké nároky, vyberala mi piesne, ktoré som si ani nemyslela, že niekedy vôbec vyspievam a ja som to zo začiatku nie vždy prijímala ako výzvu. Vedela ako na mňa ísť. Jej slová na prvej hodine mi rezonujú dodnes v pamäti a vždy sa k nim vraciam, keď si neviem dať rady. „Slová neviem, nedá sa a nedokážem odteraz neexistujú, ty dokážeš všetko, lebo to dokážem aj ja, len mi musíš veriť.“ A tak som uverila a vždy, keď mám príležitosť, jej nezabudnem poďakovať za všetko, čo ma naučila a dodnes ma učí.
Medzi vaše najväčšie úspechy patrí spolupráca s Jozefom Bednárikom v jeho šansónovom klube a účasť na medzinárodnej súťaži v interpretačnom umení priamo v Los Angeles, kde ste v kategórii Sing&Dance získali bronz. Čo všetko vám výlet za veľkú mláku priniesol?
V prvom rade vytriezvenie a zároveň splnený sen. Myslela som si, že som dokonale pripravená, no keď som uvidela tú obrovskú koncentráciu talentu a driny z rôznych kútov sveta, prišlo spomínané vytriezvenie. Bolo pre mňa maximálne obohacujúce a inšpiratívne, vidieť takú vysokú úroveň v rámci môjho odvetvia vo svete. Pochopila som, že sa mám stále kam posúvať. Splnil sa mi sen – zúčastnila som sa medzinárodnej súťaže, spievala som v Los Angeles a naozaj by mi ani nenapadlo, že si napokon domov odnesiem aj bronzovú medailu.
V akých predstaveniach momentálne účinkujete a čo plánujete pracovne ďalej?
Momentálne účinkujem v Divadle Nová scéna v muzikáloch The Bodyguard a Bedári. Z produkcie Jána Ďurovčíka v muzikáloch Vyznanie a Na skle maľované. V týchto dňoch práve štartujeme skúšanie nového muzikálu, ktorý by mal mať premiéru v marci budúceho roka a popritom sa plánujem o čosi intenzívnejšie zamerať na vlastnú tvorbu a nahrávanie mojich piesní.
Diváci vás mali možnosť vidieť aj v seriáloch Oteckovia, Za sklom čí Rodinné prípady. Ako sa cítite pred kamerou?
Zatiaľ som mala možnosť zahrať si len epizódne postavy, no o to viac si to vždy užívam a verím, že nejaká pekná príležitosť na mňa ešte kdesi čaká.
Sólo spevácku kariéru ste začali pod pseudonymom Kristel. Čo máte najradšej na vlastnej tvorbe?
Vždy som túžila mať vlastnú kapelu a odovzdávať ľuďom nejakú emóciu či posolstvo svojimi vlastnými piesňami. Snažím sa, aby moja tvorba nebola prvoplánová, a to ma na tom asi najviac baví, každá z mojich piesní má svoj príbeh. Zatiaľ síce postupujem malými krokmi, no o to viac sa z každej jednej skladby teším a prežívam jej zdieľanie…
Konzultujete svoje profesionálne kroky s niekým zo staršej umeleckej generácie?
V rámci herectva si často pýtam rady od starších kolegov a vždy sú ochotní poradiť mi. Napríklad niekoho poprosím, či sa môže na skúške na mňa zamerať, kde by som čo mohla vylepšiť a podobne. Spev viac-menej naďalej konzultujem so Sisou, hoci som štúdium úspešne skončila, no som rada, že mi je stále nápomocná pri nových piesňach aj pri udržiavaní hlasovej techniky.
V týchto dňoch prichádzate s hudobnou novinkou Nešetri ma. V intímnej skladbe spievate o úskaliach lásky. Zažili ste už silnú lásku, ktorá s vami naozaj zamávala?
Niekedy som až príliš emočná, a je fakt, že moje silné citové väzby často spôsobujú rôzne zamávania (smiech). Zažila som nejedno búrlivé obdobie, no aj to patrí k životu a k rastu osobnosti. Otriasla som sa a poďakovala som za tie situácie, lebo verím, že všetko sa deje pre niečo a všetko má svoj vyšší zámer.
Je pre vás hudba zároveň aj liekom?
Bezpochyby je. Hudba je ako náplasť na akúkoľvek ranu na duši. Je ako dokonalý partner, ktorý je súčasťou života za každých podmienok, v dobrom aj v zlom.
Aké piesne spievate najradšej?
Najradšej spievam piesne, ktoré majú v sebe príbeh ako napríklad šansóny a, samozrejme, piesne z muzikálov. Ale takisto milujem aj ľudové piesne, to je pre mňa časť detstva, ktorá prirodzene rastie so mnou a vždy, keď je príležitosť, tak hneď oprašujem repertoár, najmä pri rodinných oslavách.
Chodievate často do rodných Bojníc? Čo okrem známeho zámku by ste odporučili u vás navštíviť?
Väčšinu času som v Bratislave, a keď je príležitosť, tak radšej trávim čas u rodičov neďaleko Bojníc – v dedinke Seč. No Bojnice odporúčam často aj mnohým kolegom, je to jedno z mála miest, ktoré ešte stále dýcha históriou a v každom ročnom období má svoje špecifické čaro. Každý rok tam pribúdajú nové atrakcie, aj pre najmenších. Tento rok dokončili veľký Dinopark, ktorý má veľký úspech. No od námestia, cez ZOO, vyhliadkovú vežu, baštu pri prameni až po samotný rozprávkový zámok, je tam naozaj na každom kroku čo vidieť.
Čo vás posúva najviac vpred?
Dlhé roky ma posúvali práve neúspechy na konkurzoch, každé jedno odmietnutie, ktoré ma nútilo pracovať na sebe stále viac a viac. Odkedy mi bolo dopriate stať sa súčasťou divadelných inscenácií, tvoriť, spievať a hrať pred ľuďmi, je už mojím hnacím motorom jedinečná energia z predstavení, potlesk ľudí a zážitok stáť na doskách, ktoré znamenajú svet. Túžba zažívať to viac a viac ma motivuje prekonávať samú seba a zdokonaľovať sa.
