Jedna z najúspešnejších česko-slovenských modeliek v rozhovore otvorene hovorí o zložitých a často prehliadaných skúsenostiach so starnutím v módnom priemysle. Paulína Pořízková nemala na ružiach ustlané už v začiatkoch svojej kariéry. Ako dievča z východného bloku si musela vytrpieť mnoho narážok a neskôr si prešla veľkou zradou zo strany milovaného manžela…
Svojho bývalého manžela Rica Ocaseka ste stretli, keď ste mali devätnásť rokov a on mal štyridsať. Bol vtedy ženatým otcom štyroch detí. Účinkovali ste vo videoklipe piesne Drive od skupiny The cars, kde bol frontmanom. Bola to láska na prvý pohľad?
Jednoznačne. Keď som Rica zbadala, podlomili sa mi kolená a to trvalo ešte dlhé roky potom. Zbožňovala som ho celé roky, bavilo ma skúmať ho stále nanovo.
Ric však spravil niečo nepochopiteľné. Po jeho smrti ste zistili, že vás úplne vydedil. Pochopiteľne to muselo byť veľmi náročné obdobie.
Ešte stále je. Nemyslím si, že to niekedy vôbec pochopím. Bolo to také náročné, že som chvíľami ani nechcela žiť. Muž, ktorého milujete, máte s ním dvoch krásnych synov a on spraví toto. Boli sme v tom čase už rok rozídení, no stále veľmi blízki priatelia. O to viac ma to šokovalo. Striedali sa vo mne pocity nenávisti s láskou. Nerozumela som sama sebe.
Napriek tomu dnes žiarite spokojnosťou. Máte pri sebe aj nového partnera, amerického producenta Jeffa Greensteina. Ako ste si k sebe našli cestu?
Zoznámili sme sa v januári cez zoznamku. Jeff žije v Los Angeles, ja v New Yorku, no pravidelne sa navštevujeme. Je so mnou aj na knižnom turné po Európe, z čoho mám veľkú radosť.
Dostala sa k nám vaša najnovšia kniha Bez filtra, kde ste sa otvorene rozpísali o zložitom prežívaní ženskosti v každom veku. Tvrdíte, že celý život sa na vás ľudia iba dívali, no teraz chcete, aby si vás vypočuli. Ako sa vám písala?
Musela som byť veľmi rýchla. Mala som na to tri mesiace. Písala som od rána do večera, celé víkendy. Možno, keby som mala viac času, kniha by bola dlhšia, no asi to tak malo byť. S výsledkom som spokojná. Píšem v nej o úprimnom skúmaní zlomeného srdca, smútku, kráse, starnutí, vzťahoch, znovuobjavení samej seba a hľadaní zmyslu života.
Ako funguje promo novej knihy v Amerike? Je to podobné ako u nás v Európe?
Nie, v Amerike robia veľké večere, kde príde okolo 50-100 ľudí. Mňa to čaká o chvíľu, no prídu iba ženy. Potom je to veľmi špeciálna atmosféra. Keď tam je čo i len jeden chlap, ten to všetko zmení.
V čom je iná Paulína, keď mala dvadsaťosem rokov a teraz v päťdesiatich ôsmich?
Tak tam je obrovský rozdiel (smiech). Paulína, ktorá mala 28 rokov, bola čerstvou maminkou s obrovskou modelingovou kariérou, o ktorej ani nesnívala. Myslela som si, že budem mať deti a budem písať. To sa mi aj splnilo, no trvalo to veľmi dlho. Musela som sa naučiť písať.
Spravili by ste vtedy niečo inak, alebo už neanalyzujete minulosť?
Určite by som spravila mnoho vecí inak. Veci, ktoré som sa musela naučiť, aby som bola tam, kde som teraz, by som sa radšej naučila ľahším spôsobom. Na druhej strane si teraz oveľa viac vážim to, čo zažívam. Je to vykúpenie. Prichádza to aj s vekom. Keď ste mladá, je vám všetko jedno, až potom začnete premýšľať. K tomu, že mám šedivé vlasy a preferujem prirodzenosť vo všetkom, ma naučila práve životná skúsenosť – byť umelá je ľahké, no aj veľmi viditeľné. Niet nad prirodzenosť.
Máte za sebou rozprávkovú kariéru modelky, akú má iba pár žien z našich končín. To, čo je na modelingu lákavé si vieme predstaviť, čo je však na ňom náročné?
Všetko. To, čo si myslíte, že sa tam deje pekné, sa v skutočnosti nedeje. Môj kamarát bol so mnou dnes celý deň, keď som fotila a povedal, že nerozumie tomu, kde na to beriem energiu. Je to niečo, čo sa viete naučiť, keď to robíte dlho, no stojí to naozaj veľa síl. Keď na to nemáte silu, potom naozaj dlho trvá, urobiť jednu peknú fotku. Keď máte dobrého fotografa, dokáže spraviť super fotky, no je to vždy o spolupráci. Ja ako topmodelka som musela veľa makať. Vždy a nekompromisne.
Ste mamou dvoch synov a k tomu máte i úspešnú kariéru. Čo by ste poradili pracujúcim matkám? Ako nájsť správnu rovnováhu v osobnom a pracovnom živote?
Skĺbiť prácu a deti je veľmi náročné. Moja najväčšia rada je, aby sa maminy necítili zle za to, že nie sú stále s deťmi. Keď boli moji synovia malí, stále som mala pocit, že musím všetko robiť pre nich. A keď dospeli, spýtala som sa ich, kto s nimi trávil viac času, či ja alebo ich otec. Odpovedali, že rovnako. No mňa skoro porazilo, tak to som mohla desať rokov prespať a oni by si to nevšimli (úsmev). Takže, hlavne žiadny stres. Berte materstvo odľahčene.
Dlhé roky žijete v Amerike, chodievate pravidelne aj do Čiech?
Áno, mám tam ešte sesternice a tety. Pochádzam z Prostějova, no tam som zvykla chodiť iba na dovolenku. Do Prahy zase za prácou. Synovia trochu rozumejú česky, no netrápia sa pre jazyk, i tak dnes všetci vedia anglicky. Rozumejú česky, no po slovensky, žiaľ, nie.
Máte v Amerike nejakú blízku priateľku z Československa?
Našťastie, áno. Mám tam Martinu Formanovú (vdovu po režisérovi Milošovi Formanovi, pozn. red.). Je to jedna z mojich najlepších priateliek.
Čo sa vám na ženách páči?
Všetko. Sme komplikované a veľmi zaujímavé. Aj mužov mám rada, no myslím si, že sme „farebnejšie“ a zďaleka náročnejšie. Máme úplne iné myslenie než muži.
Prekvapuje vás niečo v súčasnosti na mladých dievčatách?
Som s nimi pomerne často, napriek tomu, že som mama dvoch dospelých mužov. Mám už vnučky, netere a krstnú dcéru. Na dievčatách ma fascinuje komplikovanosť. Vidno ju už od detstva. Vďaka tomu je však s nimi zaujímavejšia emocionálna konverzácia. S chlapcami je to celé také jednoduché. Dievčatá bezpochyby rýchlejšie dospievajú.
Pavlína Pořízková je spisovateľka československého pôvodu. Bývalá modelka sa v roku 1984 ako prvá Stredoeurópanka objavila na obálke plavkového vydania Sports Illustrated. V roku 1988 sa ako tvár značky Estée Lauder stala jednou z najlepšie platených modeliek na svete. Účinkovala v šestnástich filmoch, v množstve televíznych relácií a bola členkou poroty v súťaži Amerika hľadá topmodelku.
