Na slovenskom trhu môžu spotrebitelia nájsť aj falošné medovicové medy.
Upozorňujú na to včelári a vyzývajú spotrebiteľov, aby nakupovali med len od overených producentov. Pravý med kupujúci spoznajú aj tak, že ho overení včelári predávajú v pohároch s etiketami, na ktorých sú napísané základné informácie o výrobcovi a produkte. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Včelári ďalej uviedli, že tohtoročná sezóna je jedna z najťažších za posledných 20 rokov. Dôvodom sú najmä výkyvy počasia, pre ktoré vyprodukovali včely približne len štvrtinu z celoročnej produkcie medu. Najviac chýbajú lesné medy. Vlhké dni a následné horúčavy nevytvorili dobré podmienky pre tvorbu medovicového medu. Slovenský zväz včelárov eviduje výrazný nárast predávaného medovicového medu, ktorý predajcovia vo veľkých množstvách ponúkajú zákazníkom, aj keď pravého medovicového medu takmer nie je. Včelári vyzývajú na obozretnosť pred falšovateľmi medu, ktorí neponúkajú len nekvalitný med, ale sa aj finančne obohacujú na úkor spotrebiteľov a poctivých včelárov. Predávajú ho za veľmi nízke ceny. Kilo pravého medovicového medu stojí viac ako 10 eur. Včelári tvrdia, že medy predávané výrazne pod cenu 10 eur určite nie sú medovicové.
„Zákazníci by si preto mali dávať pozor na to, ak im niekto ponúka lacný lesný medovicový med vo veľmi tmavej farbe, pretože často býva takýto produkt dofarbený umelými farbivami alebo zahustený ryžovými sirupmi. Pochádzajú z východnej Ázie, kde sa preukázateľne zdvojnásobila produkcia „medu“ pri rovnakých počtoch včelstiev. Pravého medovicového medu sme v tejto sezóne vytočili len zlomok. V tomto roku ide skutočne o nedostatkový produkt, nie je možné, aby sa predával vo veľkom,“ apeluje predseda Slovenského zväzu včelárov Pavel Fiľo. Zároveň neodporúča, aby si ľudia kupovali med pri cestách alebo od neznámych cez internet.
„Máme indície, že aj na slovenskom trhu sú výrobne, kde med miešajú s prídavnými látkami a umelo zvyšujú jeho objem. Žiaľ, Slovensko naďalej nemá certifikovanú metodiku a prístrojové vybavenie, vďaka čomu by sme laboratórne a úradne vedeli overiť pravosť každého jedného medu na našom území. Chýba nám aj legislatíva na národnú etiketu, ktorá bude vyžadovať percentuálne podiely medov z rôznych krajín,“ dodáva Pavel Fiľo.
Nárast počtu predajcov v sezóne, keď je ho akútny nedostatok, potvrdzuje, že med patrí medzi najviac falšované potraviny. Takýto problém vnímajú včelári aj v prípade agátového medu. Agátový med má svoju typickú jemnú arómu a chuť, ktorá sa po pridaní ryžových sirupov stratí.
