V sobotu 21. januára nás čaká celoštátne referendum, odpovedať sa bude na otázku, či súhlasite, aby predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR bolo možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady SR, a to zmenou Ústavy SR. Hlasovať bude možné od 7:00 do 22:00.
Ako je všeobecne známe, na Slovensku sa v ostatných desaťročiach uskutočnilo viacero referend, ale iba jedno, to o vstupe do Európskej únie, bolo úspešné. Prečo je tomu tak, prečo ignorujeme najvýznamnejší nástroj priamej demokracie? Veď úspešné referendum, či už s odpoveďou „áno“ alebo „nie“, má omnoho väčšiu legitimitu, teda váhu, než rozhodnutie 150-tich zastupiteľov ľudu v parlamente.
Rozhodujúcim dôvodom, prečo nechodievame na referendá, je zjavne naša ľahostajnosť a možno aj trochu nedôvera v to, že našou účasťou niečo zmeníme. Pritom ale zvykneme chodiť na parlamentné voľby. Paradox? Možno na tie voľby viac ako na referendum chodíme skôr preto, že si niektorú politickú stranu obľúbime a fandíme jej ako nejakému futbalovému tímu a toto pri referende, pri rozhodovaní o konkrétnej veci chýba. Prvok zápasu, prvok šou.
Ale osobne považujem za nemenej významný dôvod neúspešnosti referend aj dlhodobé pôsobenie politikov vo všeobecnosti k otázke referenda. Totiž tí politici, ktorí si želajú na referendovú otázku odpoveď „nie“, radšej vyzývajú k neúčasti, pretože je jednoduchšie podporiť našu ľahostajnosť než presvedčiť dostatok ľudí, aby prišli a zakrúžkovali odpoveď „nie“. A tiež, ak by sme si bežne zvykli riešiť veci úspešnými referendami, oslabili by sme tým celkovú moc všetkých politikov, pretože riešenie otázky by už nazáviselo od rôznych premenlivých a niekedy aj klientelistických dohôd politikov, ale priamo od nášho jasne formulovaného rozhodnutia. A to politici v zásade nechcú. Áno, podporia referendum, keď im to vyhovuje, ale aby zaujali jasné stanovisko, že treba chodiť ku všetkým referendám, to nie (a ak to aj raz urobia, je otázka, či si budú pri inom referende za tým istým aj naďalej stáť).
Aký je teda ten jeden malý dôvod ísť na každé referendum? Predsa ten, že politici si musia uvedomiť, že my bežní ľudia, im dávame moc, odoberáme moc, kontrolujeme ju a stanovujeme hranicu, kam politici môžu a kam už nemôžu vo vzťahu ku nám ísť. Jednoducho, že si musia vážiť názor ľudí a riadiť sa podľa neho. Že si politici nemôžu robiť, čo chcú. A že nie sú našimi pánmi.
Tak čo? Vyšleme im signál, že ľudia na Slovensku sú uvedomelejší než v posledných tridsiatich rokoch? A že nám nestačí, keď nás politici lákajú na márne predvolebné sľuby, ale že nás musia brať vážne?
Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
