Otázka prečo dievčatá inklinujú k zlým chlapcom patrí medzi jedny z najväčších klišé. Liečia si cez nich zničené sebavedomie či chcú celému svetu dokázať niečo, čo ich bude ešte ukrutne bolieť?
Jurko z déčky má teraz peknú rodinku, o tom potom, že ho žena doma obmedzuje tak, že ledva ide na šachový turnaj, ale tá najkrajšia z triedy, Zuzana, je sama. Hľadí do stropu a premýšľa, kde sa asi stala chyba. Prečo ju to vždy ťahalo ku gaunerom a tento ohrdnutý Juraj nedostal šancu ju ani len pozdraviť. Dobre si pamätá, ako jej chcel pomôcť, keď sa v nových čižmách strepala na chodníku a ona ho šmahom ruky odbila. Obďaleč stál totiž školský geroj Rasťo na novom fáre. A veruže to fáro bolo. Pôvod zarobených peňazí už neskúmala. Ani to, že od neho dostala voňavku, ktorou voňala pol diskotéky, kam chodievali. Niekde v tomto momente vznikol zvyk nevšímať si jeho správanie, ktoré sa jej nepáčilo. Nie je každý dokonalý a jeho by predsa chcela každá. A len ona ho „má“. Rasťo svoje postavenie aj patrične využíval, veď sa nadrel na to, aby sa naň vyšplhal. Musel si prejsť kadečím, aj takým, z čoho by iným ľuďom prišlo zle. Rozdával šarmantné úsmevy všade, kam prišiel a najmä tam, kde by z toho mohol niečo vyťažiť. Dievčatá sa roztápali na požiadanie a to doslova. Zuzana vedome ignorovala pohŕdavé pohľady v miestnom mäsiarstve, kam mu chodila vyberať delikátnu slaninu spod pultu. On predsa len tak hocijakú kúpnu nejedol.
Raz sa jej pri pulte prihovorila Jurajova žena so slovami, či vie o tom, čo jej Rasťo stvára. Že pretiahol pol bytovky, kde s Jurkom bývajú. Zuzana len s kamennou tvárou odpovedala, že jej praje pekný deň a radí jej hľadieť si svojho. Či ten šach Juraj naozaj chodí hrávať.. Bola to jednoduchá žena, takže Zuzana vedela, že trafila do čierneho a bude mať od nej pokoj. Ten však nevládol v jej vnútri. Ich dcéry otca pomaly ani nepoznali, luxusné dovolenky ju vôbec nenapĺňali, priateľky nemala, lebo tie čo mala, ju len využívali. Hlboko v nej však driemal červík nádeje. Dokáže ho opustiť a vybudovať si život nanovo po svojom? Peňazí by dostala z rozvodu dosť a nevyzerá ešte zle. Láska to už dávno nebola. Roky ubližovania, ignorácie a rán zanechali stopu v jej srdci. Roky plynuli, Rasťo bol doma stále menej a menej a Zuzana sa jedného dňa vybrala na návštevu do štvrte, kde vyrástla. Na lavičke sedel Juraj. Nie na hocijakej, ale na tej pri zmrzlinárni, kam chodievali po škole. Viditeľne sa potešil, že ju vidí a už v rukách držala obľúbenú čokoládovú. Chutila rovnako zle, ako pred dvadsiatimi rokmi, ale teraz bola pre ňu najchutnejšia pod slnkom. Nechala ho hovoriť. Manželka to dotiahla svojím správaním tak ďaleko, že od nej odišiel. Bola to žena, ktorá potrebovala parazitovať na inom, aby ju neustále liečil jeho pozornosťou a to je ubíjajúce pre každého zdravého jedinca. Obrátil sa k nej a spýtal sa: „Zuzka a ty si už spokojná? Máš všetko, čo si kedy chcela. Veľký dom, najväčšieho čáva v okrese..“ Následne sa rozplakala. Tak, že zo zmrzliny nič nebolo. Liečivé slzy jej stekali po tvári a on jej ich bez slova utieral. Rozhodnutie rozviesť sa v nej kričalo plnými dúškami a už vedela, že ho v sebe neudusí. Pre zdravie jej a ich dvoch dcér.
