„Nikdy nezabudnem na ten marhuľový kostým, ktorý si obliekla na náš sobáš. Podprsenku nechala doma,“ usmieva sa potmehúdsky Emil a s láskou pozrie na svoju manželku. Aj po dvadsiatich rokoch plných vzostupov a pádov mu zaiskria oči.
Tento príbeh lásky je možno nevšedný, ale nakoniec, čo je všedné pri krutých hrách a zápletkách osudu? Nič. A možno preto sa táto láska začala vo štvorici.
Vysoká škola pre „kockaté“ hlavy
Príbeh veselej štvorice priateľov sa začal ešte v minulom režime. Tonka a Vlado sa poznali z rodnej dediny, zatiaľ čo Milena a Emil boli susedia z vedľajšieho mesta. Spájala ich spoločná budova gymnázia, aj spoločné záujmy. Len ten Vlado im akosi prestal stíhať. Aspoň z pohľadu okolia. Vyznamenaní „bifľoši“ boli ozdobou školských olympiád a pálilo im to bravúrne. Aspoň v akademických veciach. Vlado gymnázium prechádzal držiac sa zlatého priemeru, ale od kamarátov sa líšil vycibreným obchodným duchom a talentom spájať kontakty aj súvislosti. Tým, že nič nekomplikoval a ani si zbytočne nerobil z vecí ťažkú hlavu, ako jediný z partie už v maturitnom ročníku slušne zarábal a namiesto toho, aby sa vôbec pokúšal o vysokú školu, rozhodol sa podnikať. Do karát mu zahral pád režimu aj rozdelenie republiky. Cítil, že jeho miesto je u našich susedov…
Zlý chlapec a poriadne dievča
V Tonke sa v tom období niečo udialo. Drsný rebel jej pomotal hlavu. Alebo to bola „stovežatá“, ktorá sa jej zrazu zjavila ako možný únik z marazmu, všednosti a predpísaného scenára „rodina, kuchyňa, kostol“ ? Ak sa jej na to opýtate, túto teóriu naoko urazene zmetie zo stola, ale ak ju poznáte lepšie, jej zložitá rodinná situácia práve tejto hypotéze hrá do karát. Nech to bolo akokoľvek, do stovežatej odišli spolu. Tonka študovať, Vlado, ako inak, podnikať. Veľmi rýchlo sa na úrade vzali, aby bolo všetko naporiadku a každý si riešili svoje. Tonka ešte deti nechcela, ale Vlado nebol ten typ, ktorý by sa pýtal. K manželke sa nesprával veľmi úctivo a netrvalo dlho, kým začali na svetlo sveta vychádzať jeho početné milostné avantúry. Po skončení vysokej Tonka cítila, že by predsa len nemuselo byť na škodu, založiť si rodinu. Vlado opäť aspoň na chvíľu venoval všetku pozornosť len jej. Vpred ho hnala ho túžba po synovi. Emila s Milenou medzitým nechali v minulosti. Kamarátskym stretnutiam odzvonilo. Aspoň na nejaký čas.
Nuda v Pešti
Emil s Milenou svoj vzťah spečatili päť rokov po Tonke a Vladovi. Ostýchaví introverti, ktorí predtým nemali iných partnerov, potrebovali na rozbeh podstatne dlhší čas. Obaja ukončili vzdelanie na STU a zamestnali sa v chemickom priemysle. Darilo sa im dobre, ale ich život by bol pre dobrodružnejšiu povahu čistá nuda. Tlačili sa v miniatúrnom dvojizbovom byte v petržalskom vnútrobloku a nevedeli sa dočkať, kým sa ich rodinná jednotka rozrastie a oni ho vymenia za väčší. Bavili ich čísla a väčšina ich konverzácií smerovala k práci. Emilovou vášňou sa stalo poľovníctvo, kedy si na pár víkendov v roku odbehol s chlapmi prečistiť hlavu do divočiny. Milena prepadla cvičiteľskej mánii a jej voľnočasovou záchranou sa stal aerobic. Pravidelný tréning z nej vytesal jej sebavedomejšie a atraktívnejšie ja, čo si predčasne plešivejúci Emil pod strohým pracovným kostýmom akosi nevšímal. Inému návštevníkovi fitness centra však táto zmena zarezonovala a začal ju obháňať pomerne živočíšnym spôsobom. Trvalo to len pár týždňov, kým začala Emila podvádzať. A pár mesiacov kým zistila, že pod srdcom nosí dieťa. Otázkou bolo, koho dieťa?
Bizarné stretnutie
Ako to už býva, občas dá život do pohybu skutočne zaujímavé scenáre. Štvoricu, ktorá sa nevidela už roky, čakala stretávka zo školy. Musel to byť skutočne osud, lebo všetko sa udialo v čase, keď do seba čriepky príbehov zapadli dokonale ako kúsky stavebnice. Keď sa stretnutie konalo v miestnej putike, Milena bola pár týždňov pred pôrodom a pár dní pred rozvodom s Emilom. Jedného večera vyšla s kartami na stôl a Emil na niekoľko dní zmizol. Na jednej strane bol rád, že ho neťahala za nos, na druhej sa mu behom pár minút, keď vyslovila „dieťa nie je tvoje“ zrútil svet. Chcel by však žiť v klamstve? Úprimný Emil? Nikdy. Tonka a Vlado sa zas o svojho nasledovníka pokúšali márne. Alfasamec, ako správny gentleman, všade rozprával, že je jeho žena „jalová“ a asi si syna bude musieť „zamiesiť“ inde. „Hovädo Vlado,“ tak si ho Tonka sama pred sebou nazvala, aby sa aspoň ako tak udržala v medziach príčetnosti. A tak sa tam všetci stretli. Ublížení a aj tí, čo ubližovali. Na pár krátkych momentov sa vrátili do čias, keď im to ako štvorici fungovalo a tá energia akoby z nich vydolovala to, čo sa muselo zákonite stať. Emil a Tonka sa nevedeli nabažiť nekonečného rozhovoru, keď zistili, že všetko, čo na sebe mali radi tam stále je. Vyhecovaný Vlado nevedel nechať oči na tehotnej Milene, ktorá sa jeho vodcovským rečiam vlastne potešila. Nemala veľmi na výber…
A zazvonil zvonec
Akokoľvek gýčovo to znie, oba páry sa vzali. Emil cez prah preniesol Tonku a Vlado Milenu, aj s cudzím balíčkom lásky. Nevadilo mu to, vedel, že syna dá jemu. A dala, dvoch naraz a chlapci svojich rodičov zamestnávajú naplno doteraz. Hoci už dospievajú, je jasné, že tam, kde je problém, boli chvíľu predtým s istotou ich chlapci. Naopak Anička, ktorá sa narodila do pomerne zamotaného vzťahového galimatiášu sa ukazuje ako najrozumnejšia členka tejto divokej svorky a rodičom robí veľkú radosť. Emil a Tonka si užívajú slobodu, ktorá im bola ako bezdetnému páru dopriata. Na príčinu ich neplodnosti sa nikdy neprišlo a v istom bode obaja súhlasne uznali, že tento vlak už odišiel. Zadovážili si sučku jorkšírskeho teriéra, ktorá im na istú dobu vynahradila vytúženého potomka. Odchod psíka brali ťažšie, ako čokoľvek predtým. Ale zvládli aj to a zvládli to spolu.
Sú páry, ktoré problémy rozdelia a odoženú od seba a naopak páry, ktoré sa vďaka nim stanú silnejšie. A potom sú štvorice, kde sa to všetko premieša ako kúsky odevov v automatickej pračke a výsledkom je čistý paradox, v ktorom má každý svoje neodškriepiteľné miesto.
Prečítajte si aj: Spolu aj osve
