Slovensko patrí medzi štáty s najnižším sociálnym statusom učiteľa. Vyplýva to z prieskumu Global Teacher Status Index (GTSI), ktorý sa usiluje identifikovať úroveň rešpektu voči učiteľom. Slovensko sa umiestnilo na 28. priečke, spomedzi 36 štátov. Úroveň GTS Indexu tu dosiahla 28 bodov zo 100 možných. Na prvom mieste sa umiestnila Čína, za Slovenskom skončili napríklad Argentína či Ghana. Najvyššiu váženosť na Slovensku požívajú riaditelia škôl, na škále rešpektu od jeden do štrnásť dosahovali skóre 10. Nasledujú učitelia stredných škôl so skóre päť, a napokon učiteľstvo základných škôl, ktorému bola na škále priraďovaná hodnota štyri. O výsledkoch prieskumu informovala v tlačovej správe Nicole Školíková zo SKPR Strategies s. r. o.
Sociálny status učiteľa pritom vplýva i na žiacky výkon. „Z GTSI prieskumu vyplýva, že čím je preukazovaná úcta voči pedagógom v danej krajine vyššia, tým lepšie sa žiakom darí v medzinárodnom PISA testovaní,” uvádza sa v tlačovej správe. Čína, ktorá obsadila prvé miesto v GTSI, dominovala aj v PISA testovaní, kde získala najvyššie skóre 578,7. Slovensko v PISA testovaní dosiahlo skóre necelých 470. Učiteľská profesia má nízky status a je verejnosťou vnímaná ako zle platená, no zároveň ako dôveryhodná a náročná. „Taktiež rešpekt samotných žiakov voči učiteľom je v dnešnej dobe na pomerne alarmujúco nízkej úrovni,” uvádza tlačová správa. To, že študenti majú rešpekt voči pedagógom, si myslelo 22 percent respondentov.
„Žijeme v začarovanom kruhu, kde verejnosť nevníma učiteľské povolanie ako kľúčové pre našu spoločnosť. To sa odzrkadľuje v prístupe rodičov, politikov, verejnej mienky,“ objasňuje Zuzana Labašová z Komenského inštitútu CEEV Živica, ktorý organizuje ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska. Dôsledkom je podľa Labašovej to, že učiteľstvo nie vždy vyštuduje študentstvo, ktoré by malo pre vzdelávanie vášeň a neraz sa absolventi pedagogických fakúlt uplatnia v iných odboroch. „To spôsobuje, že na Slovensku máme nedostatok učiteliek a učiteľov a ešte väčší nedostatok zapálených a motivovaných učiteľských osobností. Takýto dlhodobý a komplexný problém nie je možné vyriešiť jedným ocenením,“ vysvetľuje Labašová.
