Žijeme v kultúre, kde pivo predstavuje vstupenku do spoločnosti. Nepiť je viac zarážajúce ako piť. Už v rannom mladom veku sa bavíme s fľaškou v ruke. Je nám to prirodzené, lebo to od detstva vidíme v našom najbližšom prostredí. V rodine. Hranica zábavy či uvoľnenia a vážneho zdravotného problému je však tenšia, ako sa nám môže zdať.
Donedávna to ale štatisticky boli muži, ktorí mali problémy s pitím alkoholu očividne viac než ženy. V súčasnosti je počet žien bojujúcich s poruchami užívania alkoholu zarážajúci a zdá sa, že ich množstvo stále narastá. Pre ženy sa stalo pitie alkoholu taktiež veľký problém, čomu ani pandémia určite nepomohla.
Alkohol je návyková látka, to áno, ale prečo sa naše telo stáva závislým od nejakej látky? Viaceré štúdie ukazujú, že zatiaľ čo muži majú tendenciu popíjať v spoločnosti v kruhu priateľov a pri zábave, ženy častokrát používajú alkohol ako spôsob zvládnutia stresových situácií, bolesti, smútku, či dokonca prežívania traumy. Alkohol im taktiež pomáha uniknúť z reality, v ktorej sa pohár vína ku koncu dňa javí ako konečná chvíľka „pre seba“ po hektickom dni strávenom v práci, s deťmi, krúžkami a v domácnosti. Problém úniku ale spočíva v tom, že nikdy nefunguje natrvalo. Je to ako schovávačka. Nakoniec vás vždy nájde a vy máte opäť na výber. Potrebujete sa uvoľniť a vypnúť aj dnes?
Sila marketingu
Mediálny a alkoholový marketing má v dnešnej dobe tendenciu poukazovať na alkohol ako na symbol oslobodenia sa od mužskej dominancie, zaslúženú odmenu pre matky za zvládnutie hektického dňa, či dominantný bod programu „babského“ večera. Možno je ale na čase poukázať aj na škodlivú realitu tohto životného štýlu, ktorý sa začal v značnej miere predávať ako kultúrna norma.
Nezahojené srdcia. Emocionálne traumy. Tichý smútok. Vidím filmy zobrazujúce realitu toho, ako ženy užívajú alkohol, aby sa so svojimi emóciami vyrovnali alebo pred nimi unikli a meme komiksy na internete si z toho robia srandu.
Marketing v súčasnosti dáva ženám povolenie a ospravedlňuje pravidelné popíjanie, hoci v malom množstve tým, že zažívajú pocity preťaženia a poskytuje im pre to pochopenie, pričom ale nenesie žiadnu zodpovednosť za následky.
Ženy trpiace poruchami užívania alkoholu prešli desaťročiami spolu s nárastom ženských práv do stavu od „nehovorte o tom“ až po „robte si z toho srandu“. Tieto správy o spoločenskej akceptácii pitia alkoholu veselo nosíme vytlačené na tričkách a chválime sa nimi na našich pohároch na víno. Pomaly ale isto znecitlivíme na každodenné pitie.
Myslím si, že napriek všetkým krízam, by sme sa mali držať pôvodnej verzii výroku. A čo vy, dámy?