V ére samostatnej Slovenskej republiky mzdy zamestnancov nominálne rástli od 2,2 % do 18,4 %. Vývoj reálnej hodnoty miezd mal o niečo kolísavejší priebeh, priemerná mzda reálne klesla sedemkrát.
Druhý najväčší pokles o 4,5 % sme zaznamenali minulý rok. Úroveň 1 000 eur hrubé zárobky Slovákov prekročili prvýkrát v roku 2018. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur. „Počas prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach. Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo. Celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 % v roku 2000,“ vysvetľuje riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania Štatistického úradu SR Ivan Chrappa.
Mzdový vývoj, ktorý sa začiatkom tohto milénia pohyboval najčastejšie medzi 7 % až 9 %, však hospodárska kríza výrazne utlmila. Na konci roka 2008 sa medziročná dynamika miezd prepadla o polovicu a postupne sa spomalila na 2,2 % v roku 2011. V ďalších dvoch rokoch bol len 2,4-percentný rast miezd. V prostredí silnejúcej ekonomiky podporenej zvyšovaním domáceho dopytu v roku 2014 priemerné zárobky vzrástli o 4,1 %. V rokoch 2015 a 2016 oscilovali okolo 3 % a v ďalších troch rokoch sa postupne zvyšovali až na hodnotu 7,8 % v roku 2019. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur, keď stúpla na 1 013 eur.
„Predpokladaný miernejší mzdový rast v dôsledku ochladzujúcej sa ekonomiky v marci 2020 ešte zhoršila rozbiehajúca sa pandémia COVID-19, čo pribrzdilo priemerný rast miezd na polovicu,“ dodáva Ivan Chrappa. Najhoršia situácia podľa neho bola v druhom štvrťroku 2020, keď zamestnanci odpracovali menej hodín v dôsledku uzavretia mnohých prevádzok alebo menšieho počtu zákaziek v otvorených prevádzkach, ako aj poberania nemocenských dávok počas čerpania karanténneho ošetrovného alebo nemocenského. Výsledkom bol počas 30 rokov ojedinelý medziročný prepad priemernej nominálnej mzdy v druhom kvartáli 2020 o 1,2 %. „V ďalších štvrťrokoch sa odmeňovanie za prácu vrátilo k pozitívnym číslam pod vplyvom podpory štátnych príspevkov na udržanie zamestnanosti,“ objasňuje Chrappa.
Vývoj priemernej mzdy v roku 2021 po miernom navýšení o 3,5 % v prvých mesiacoch sa vyšplhal na 10,5 % v druhom štvrťroku, čo bola najvyššia hodnota kvartálneho medziročného rastu od roku 2004. Pri hodnotení tohto vysokého čísla však podľa štatistikov treba vziať do úvahy nízku porovnávaciu bázu rovnakého štvrťroku 2020. Ak by sme dáta hypoteticky očistili od vplyvu pandémie, rast miezd v druhom štvrťroku 2021 by bol len na úrovni približne 2,5 %. V ďalších štvrťrokoch počas minulého roka sa rast priemernej nominálnej mzdy udržiaval väčšinou v rozpätí 7 % až 9 %. „Pozitívna dynamika sa prejavila vo všetkých odvetviach ekonomiky, pričom najvyššie hodnoty dosahovali často tie, ktoré pandémia najviac zasiahla, ako sú ubytovacie a stravovacie služby alebo umenie zábava a rekreácia,“ dodáva Chrappa. V prvých dvoch štvrťrokoch tohto roka sa hodnoty rastu miezd priblížili až k 10 %, pričom podobne vysoké prírastky boli na Slovensku naposledy dosahované pred 15 rokmi.
Ak trend priemernej nominálnej mzdy porovnáme s trendom spotrebiteľských cien na Slovensku, dostaneme reálnu mzdu, ktorá vyjadruje, o koľko viac alebo menej si mohol priemerný slovenský zamestnanec dovoliť kúpiť zo svojho zárobku. Najrýchlejšie rástli reálne mzdy v rokoch 1996, 1997, 2005 a 2002. Zníženie reálnych miezd na ročnej úrovni zaznamenali zamestnanci za posledných 30 rokov sedemkrát, najhlbší prepad priniesli roky 2000, 2022, 1993 a 1999. „V období medzi zmenou režimu a vznikom SR reálna mzda často klesala v dôsledku liberalizácie cien v súvislosti s prechodom z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. V rokoch 1994 až 1998 síce rástla, ale v dôsledku prehrievania ekonomiky, čo sa následne prejavilo v jej poklese v rokoch 1999 až 2000,“ vysvetľuje Chrappa.
V období rokov 2001 až 2010 rastúci trend reálnej mzdy pokračoval s výnimkou roku 2003, keď prebehla väčšia vlna deregulácie cien a konca roku 2008 v dôsledku dopadu hospodárskej krízy. Pod vplyvom rastúcej inflácie a utlmenia mzdovej dynamiky sa reálna mzda postupne prepadla na celoročnej úrovni v roku 2011 a v červených číslach zostala aj v nasledujúcom roku. V tomto období platy reálne klesli o viac ako 1 %. „Ak by sme reálnej mzde z roku 1989 prisúdili hodnotu 100, tak môžeme konštatovať, že až v roku 2007 prevýšila túto úroveň, a to o 0,6 %,“ konštatuje Chrappa.
