Architektka Zuzana Aufrichtová a sochárka Katarína Galovič Gáspar prišli s dobrým nápadom – založili neziskovú organizáciu Perpetuum féliciter, ktorá bude zachraňovať výtvarné diela, napríklad sochy umiestnené vo verejnom priestore, a zároveň podporovať súčasné umenie.
„V podstate nám ide o fyzickú záchranu hodnotných diel významných umelcov z obdobia Československa v rokoch 1945-1989, ako aj o podporu kontemporárneho, teda súčasného umenia. Perpetuum féliciter sa zameria na záchranu existujúcich diel, ktoré sa často nachádzajú v objektoch, ktoré už nevyhovujú dnešným podmienkam alebo sú v zanedbanom stave, pričom hodnota týchto diel si zaslúži byť zachovaná. Okrem toho bude Perpetuum féliciter venovať dôležitú pozornosť archivácii a katalogizácii umeleckých diel, čím prispeje k dlhodobému zachovaniu kultúrnych hodnôt,“ hovorí Zuzana Aufrichtová, jedna zo zakladateliek organizácie.A prečo názov Perpetuum féliciter? Grécke pomenovanie znamená trvalé šťastie a podľa zakladateliek sa dá docieliť len spoločným zdieľaním kultúrnych hodnôt, úctou k tomu, čo bolo a otváraním možností pre nové. V správnej rade Perpetuum féliciter sú významné osobnosti slovenskej kultúrnej a umeleckej scény, z akademického prostredia, umenovedci a aktívni umelci. Nájdeme medzi nimi aj teoretičku Sabínu Jankovičovú, nedávno oceneného sochára Milana Lukáča, prorektorku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave – profesorku architektky Ľubicu Vitkovú, historičku umenia Ľubu Belohradskú a mnohých ďalších.„Umenie a hlavne sochárstvo dlhodobo pociťuje nedostatok príležitostí vo verejnom priestore. Podpora tvorby nových umeleckých diel a umiestnenie reštaurovaných sochárskych diel do nového prostredia vnímam ako kľúčovú a bola motívom pre vznik Perpetuum féliciter,“ vysvetľuje ďalej Katarína Galovič Gáspár, druhá zo zakladateliek neziskovky.
Aj socializmus mal cenné diela
„Potreba záchrany výtvarných diel vo verejnom priestore je tu minimálne od polovice 90-tych rokov minulého storočia, keď sa výtvarné diela začali ničiť. A už aj širšia verejnosť si začína uvedomovať, koľko týchto výtvarných diel bolo zničených,“ vysvetľuje teoretička výtvarného umenia Sabína Jankovičová. Ako príklad uvádza dielo svojho otca Jozefa Jankoviča. Dielo s názvom Čas z roku 1963 stálo pred budovou Stredného odborného učilišťa v Ružinove a bolo to jedno z prvých abstraktných diel vo verejnom priestore na Slovensku. Bolo zničené pri výstavbe obchodnej prevádzky v roku 2011, keď architektka potrebovala vyčistiť priestor. „Od roku 1990 zaniklo mnoho umeleckých diel bez akejkoľvek pozornosti. Prečo? Diela, ktoré vznikali po roku 1945 respektíve 1948, spadajú do socializmu a všetky tieto výtvarné diela vo verejnom priestore boli po roku 1990 označené socialistický realizmus, čiže za niečo nekvalitné a hodné zničenia. Preto aj k tomu ničeniu dochádzalo – z čírej nevedomosti a nekultúrnosti,“ upozorňuje ďalej Sabína Jankovičová. „Chcela by som zdôrazniť, že náplňou tejto neziskovej organizácie, okrem priamej záchrany a evidencie výtvarných diel, je i pôsobenie smerom k verejnosti. A to istou edukáciou – vzdelávaním. Plánujeme robiť rôzne formy stretnutia so širokou verejnosťou, pretože to je oblasť, ktorá je veľmi podhodnotená. Je tu veľká priepasť, ktorá spôsobila, že diela, ktoré vznikli medzi rokmi 1945 až 1989, boli šmahom a úplne generálne odsúdené ako diela, ktoré majú súvis s bývalým režimom. Áno, prinajmenšom časový súvis majú, no majú aj nejaké vyššie posolstvo. A nad tým sa, bohužiaľ, nikto nezamýšľa,“ uvádza historička umenia Ľuba Belohradská.
Nemocnice plné umenia
Odborníčky a znalkyne umenia Sabína Jankovičová a Ľuba Belohradská uvádzajú, že dielami, ktoré chcú chrániť, sú napríklad všetky diela na sídliskách budovaných ešte v päťdesiatych rokoch. Nad schodmi do bytoviek sa umiestňovali keramické supraporty alebo iné drobné reliéfy, a to od významných autorov, napríklad od Vladimíra Kompánka, známeho slovenského sochára a maliara. Na sídliskách, ktoré sa stavali neskôr, sa objem sôch vo verejnom priestore len zvyšoval. Plánujú tiež chrániť všetky diela, ktoré sú vo verejných budovách – napríklad v nemocniciach, školách, úradoch, továrňach a administratívnych budovách. Ako príklad uvádzajú umelecké diela v známej nemocnici na Kramároch v Bratislave. V oboch nemocniciach – pre dospelých aj pre deti sa nachádzajú rôzne umelecké diela umiestnené napríklad na stenách. A takisto aj vo vestibule ružinovskej nemocnice je výtvarné dielo, ktoré si podľa umenovedkýň zaslúži ochranu.
Viera Mašlejová
Foto: Z. A., S. J.
