Prívrženci umenia mali možnosť pokochať sa krásou diel zo skla, ktoré vytvoril Achilleas Sdoukos, ako aj maľbami jeho matky, akademickej maliarky Ingrid Zámečníkovej. Dvojicu umelcov doplnil významný český fotograf Jadran Šetlík. Odprezentoval „ochutnávku“ zo svojho cyklu fotografií s názvom „Osobnosti naší vlasti, odkaz budoucím generacím”.
„Pre mňa je toto miesto významné, je to už druhý rok, čo sme nadviazali spoluprácu s letiskom. Dovolili sme si okrem diel mojej mamy a mojich sklených plastík a obrazov pozvať aj váženého hosťa z Prahy,“ otvoril neformálne stretnutie umelec Achilleas Sdoukos. Medzi príhovormi bola vyjadrená aj túžba, aby večer započal tradíciu využitia terminálu všeobecného letectva, kde sa udalosť konala, na umelecké účely. Tentokrát sa to podarilo bravúrne.
Achilleas Sdoukos: “Sklo je históriou, prítomnosťou a budúcnosťou, je hmotou, ktorá ma inšpiruje a zanecháva vo mne pocit nevyčerpateľnej dokonalosti. Sklo je mojou múzou.”
Večer medzi priateľmi
Celý večer sa niesol, tak ako bolo avizované, v priateľskej atmosfére a zatiaľ čo sa prítomní hostili na chutnom občerstvení vo VIP termináli na bratislavskom letisku a kochali sa dielami troch umelcov, nás zaujímalo, aký je skrytý význam kúskov, ktoré sme mali možnosť obdivovať. Svoje myšlienky nám, ako prvý, priblížil fotograf Jadran Šetlík: „Som veľmi vďačný, že ma Achilleas pozval na túto akciu. Napriek tomu, že sa historicky nepoznáme dlho, poznáme sa intenzívne a skvele sa dopĺňame. V minulosti som na Slovensku veľa tvoril na poli reklamnej a módnej fotografie. Dnes som tu predstavil ukážku mojej tvorby z cyklu Osobnosti naší vlasti, odkaz budoucím generacím. Ide o galerijný projekt v Čechách, ktorý by som chcel rozšíriť aj o osobnosti zo Slovenska. Myslím si, že naše prepojenie s Achilleasom je v tom, že sme obaja veľmi akční a od nápadu k jeho realizácii nemáme nikdy ďaleko.“
Fotograf Jadran Šetlík so svojimi dielami, foto: Vyacheslav Shambazov
Za všetkým hľadaj mamu
Zároveň by bolo hriechom nespýtať sa Ingrid Zámečníkovej, aký bol jej tajný recept, aby syna tiež priviedla k umeniu: „Vrátim sa ešte k myšlienkam pána fotografa s prepájaním generácií. Dnes je rodinné prepájanie generácií výzvou. Aj pre nás, čo sme sa narodili ešte v Československu, je veľmi podstatné nestratiť sa v informačnom šume bez hodnoty, lebo rodinné väzby aj na pozadí osobností z našej histórie sú nesmierne dôležité. Na území Česka a Slovenska vyrastali historické osobnosti, ktorých význam je nutné si uvedomiť. Je to odkaz tvorby, nielen umeleckej, ale najmä tvorby samého seba, človeka. V strede Európy sme vždy mali významnú rolu a nesmieme si to pokaziť. “ Rodičia aj starí rodičia by mali podľa matky úspešného umelca venovať deťom dostatok času a najmä vrátiť sa ku knihám, ktoré malé hlávky zbytočne nezahlcujú digitálnym obsahom. Syn bol podľa jej slov prítomný v ateliéri a nasával to, čo sa dialo okolo. Pomôcť mohlo i cestovanie, ktoré rodine otváralo nové obzory. V každom prípade to u nich zafungovalo. Dôkazom je aj fakt, že syn s matkou tvoria v jednej budove, kde má každý z nich svoj vlastný ateliér.
Medzi hosťami sme stretli mnoho verejne známych osobností. Okrem iných aj veľvyslankyňu Rakúska na Slovensku pani Margit Bruck- Friedrich, Ingrid Fašiangovú, Václava Miku, Mariannu Ďurianovú, Vlada Greža či huslistu Filipa Jančíka.
Foto: Vyacheslav Shambazov
