Vedeli ste, že už v roku 1535 bola Bratislava vyhlásená za hlavné mesto? Áno, ale Uhorska. Aj toto a iné míľniky zmapovala Yvonna Sládečková vo svojej práci. Na naše hlavné mesto sa pozrela cez prizmu histórie i súčasnosti.
Prinášame výber z jej práce: „30. výročie vzniku Slovenskej republiky a Bratislavy ako hlavného mesta. Vitajte u nás, vitajte v Bratislave“, ktorou sa prezentovala na ostatnom ročníku Veľvyslanectva mladých.
- Slovensko patrí svojou rozlohou 49 035km2 i počtom obyvateľov – k 31. decembru 2022 mala Slovenská republika 5 428 792 obyvateľov, k menším štátom Európy. Veľkosťou je podobné Bosne a Hercegovine, Estónsku, Dánsku či Švajčiarsku, počtom obyvateľov je porovnateľné s Fínskom, Nórskom a Írskom.
- Medzi hlavné špecifiká Slovenska patrí z geografického hľadiska jeho strategická poloha v „srdci“, respektíve v strede Európy, o čom svedčí aj fakt, že v obci Krahule pri Kremnici sa nachádza geografický stred Európy.
- V súčasnosti žije v Bratislave takmer 500-tisíc obyvateľov s trvalým pobytom v meste. Bratislava tvorí podstatnú časť Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je vďaka tomu považovaný za bohatý región, čo ho na druhej strane výrazne obmedzuje k prístupu k eurofondom.
- V histórii prebrala Bratislava štafetu dôležitosti po Nitre, bývalom centre Veľkomoravskej ríše.
- V 13. storočí vznikla na ľavobežnom brehu Dunaja obec Vydrica, ktorá sa neskôr pričlenila k mestu a sformovala charakter vtedajšieho bratislavského predmestia.
- Počas éry Uhorska rástol význam Bratislavy, koncentrovala sa tu väčšina slovenskej inteligencie, čo viedlo v roku 1467 k vzniku prvej univerzity u nás – Universitatis Istropolitana. V roku 1535 bola dokonca Bratislava vyhlásená na istý čas za hlavné mesto Uhorska.
- Dôležité postavenie Bratislavy potvrdzuje i fakt, že sa stala jedným z dôležitých korunovačných miest ríše. Od roku 1522 tu bola uložená kráľovská korunovačná koruna. Celkovo tu bolo korunovaných 19 panovníkov –napríklad Mária Terézia a Ferdinand V. Bratislava tiež rástla architektonicky po vzore Viedne a Budapešti.
- Obdobie korunovácií si dnes radi pripomíname podujatím Bratislavské korunovačné dni, ktoré sa zvyknú konať koncom júla.
- Bratislava prežila dve svetové vojny. Na konci 2. sv. vojny bolo mesto bombardované americkými lietadlami a v podstate po prvýkrát sa reálne stretlo s negatívami vojny.
- Nasledovala 40-ročná éra socializmu, ktorá bola charakteristická stavebným a spoločenským boomom. Hlavným mestom bola Praha, no i napriek tomu sa Bratislava teritoriálne rozrastala a v roku 1946 sa k nej pripojilo jej najväčšie sídlisko Petržalka. Z tohto obdobia pochádza viacero kultových stavieb mesta – napríklad Most SNP a UFO, Slavín, Kamzík či budova Slovenského rozhlasu.
- Obdobie socializmu je aj dnes možné zažiť, a to vďaka skupine nadšencov, ktorí sprevádzajú turistov po Bratislave, po pamiatkach socializmu.
- Pádom socializmu sme ešte štyri roky žili v spoločnej federácii s Čechmi, až kým sme sa nerozdelili a 1.1.1993 vznikla Slovenská republika s hlavným mestom Bratislava.
- Vývoj samostatného Slovenska bol turbulentný. Stali sme sa členmi viacerých významných svetových organizácií. Najdôležitejším aktom bol vstup Slovenska do EU a NATO v roku 2004, tiež vstup do Schengenu v roku 2007 a prijatie jednotnej meny – eura, v roku 2009.
- Z pohľadu cestovného ruchu v rámci Slovenska je Bratislava najväčším lákadlom pre turistov, najmä tých zahraničných. Väčšina z nich pochádza najmä z okolitých susedných štátov.
- Históriu Bratislavy je možné najlepšie spoznať v jej starej časti, v ktorej dominuje Bratislavský hrad. Pod hradným bralom sa nachádza Katedrála sv. Martina – miesto korunovácií rakúsko-uhorských panovníkov. Ikonickou stavbou je aj Michalská brána a Michalská veža, ktorá predstavuje vstupnú bránu do historického centra Bratislavy.
- V centre mesta nesmieme zabudnúť na paláce, ktorých je tu približne šesťdesiat. Najznámejší je Grasalkovičov palác a Primaciálny palác. Turistov tiež láka Hviezdoslavovo námestie s historickou budovou Slovenského národného divadla.
- Skutočnosť, že Bratislava je veľmi kultúrna, potvrdzuje aj fakt, že je tu množstvo múzeí, galérií, divadiel a koncertných sál. Je tu galéria moderného umenia Danubiana v Čunove, no určite vám odporúčame navštíviť aj predstavenia miestnych divadiel – napríklad Slovenského národného divadla či Divadla L+S. Samozrejme, toto odporúčanie platí, ak navštívite hlavné mesto mimo divadelných prázdnin.
- Veľtok Dunaj poskytuje množstvo príležitostí na aktívny oddych – plavbu loďou alebo oddych na pláži, prechádzky popri rieke, pre odvážnych bungee-jumping. Zelené plochy sa nachádzajú po oboch stranách rieky Dunaj. Na pravom brehu je významný Sad Janka Kráľa. Keď ste už v Bratislave, nezabudnite si „odskočiť“ na Devín, ktorý je vzdialený len pár kilometrov. Pre rodiny s deťmi je veľmi zaujímavá návšteva ZOO, ale aj svetoznámej paleontologickej lokality Sandberg.
Yvonna Sládečková a školiteľ a pedagóg Michal Bilic
Foto: Viačeslav Šambazov, archív
