Právnička a mentorka Dominika Fasolo žije so svojím talianskym manželom a spoločnou dcérkou Aurorou v ďalekom Mexiku. Dominikina inšpiratívna cesta je dôkazom, že všetko je možné, keď sa človek sústredí na cieľ.
Bratislavská rodáčka žije mimo Slovenska s prestávkami už vyše jedenásť rokov. Ešte počas štúdia práva, v rámci zbierania skúseností, stihla navštíviť všetky kontinenty. „Nikdy som nešla „preč“ zo Slovenska. Vždy som skôr išla „za“ niečím, či už študijne, pracovne alebo vzťahovo,“ začína svoje rozprávanie sympatická Dominika.
Sen o zahraničnej kariére
„Prvú dlhšiu cestu mimo Slovenska som absolvovala ešte pred nástupom na vysokú školu, keď som tri mesiace robila animátorku a inštruktorku aerobiku v Grécku. Pamätám si, ako som sa raz v gréckej reštaurácii zahladila na more povedala som si, že toto je sen – pracovať v zahraničí, byť pri mori, stretávať nových ľudí a zarábať päťkrát viac ako v bufete, kde som brigádovala dovtedy, spomína si dnes úspešná žena na svoje zahraničné začiatky a pokračuje: „Možno aj preto som hneď po prvom ročníku práva prerušila štúdium a odišla ako dvadsaťročná do Austrálie študovať online marketing. Bolo to ťažké rozhodnutie, a možno prispela aj moja mladosť-pochabosť k tomu, že som odišla do sveta.“ Rok v Sydney otvoril vtedy mladej študentke viacero dverí – nadpriemerne si tam zarobila, naučila sa plynule po anglicky a získala zahraničné vzdelanie a pracovné skúsenosti. Ako dnes rekapituluje: „Vtedy sa to prelomilo a už som vedela, že chcem zahraničnú kariéru.“ Tvrdá práca a cieľavedomosť Slovenke nikdy neboli cudzie a práve vďaka tomu dnes žne plody svojho úsilia. Skúsenosti podporila neustálym vzdelávaním sa a okrem ďalších činností pomáha kolegyniam pravničkám ako koučka a mentorka, aby boli zorganizované a išli si za svojimi cieľmi.
V talianskej domácnosti
Prostredníctvom študijného pobytu odišla Dominika na ostrov Malta, kde sa jej život zmenil už navždy. Medzi zahraničnými spolužiakmi stretla svojho manžela Daria z talianskej Padovy, ktorý po ukončení štúdia neváhal a svoju nastávajúcu nasledoval do Bratislavy, kým si neprebrala vytúžený titul z práva. Vtedy už mladému páru nestálo nič v ceste a spoločne sa rozhodovali, kde začnú svoj spoločný rodinný život. Nás zaujímalo, aké sú rozdiely medzi slovenskými a talianskymi mužmi. „Manžela som stretla, keď som mala 22 rokov a bol to v podstate môj prvý vážny vzťah, čiže nemám veľmi ako porovnávať. Z mojich pár skúseností sú však slovenskí muži v porovnaní so západnými omnoho pozornejší, galantnejší a aktívnejší, viac si ženu hýčkajú. Mám pocit, že západní muži očakávajú už od začiatku všetko presne na polovicu, a nedvoria tak ako Slováci. Paradoxne, ja som nikdy k južanským typom neinklinovala. Môj manžel je však zo severu Talianska a tam sú domáci umiernenejší ako Taliani z juhu. Stále je však romantik, hlučnejší a emočnejší ako ja.



Ja som veľmi racionálna a rezervovanejšia, čiže, niekedy mi ten cirkus doma prekáža. Jediný zásadnejší problém nastáva v súvislosti s jedlom,“ porovnáva Slovenka a pokračuje: „Taliani majú veľmi silnú kultúru stravovania a varenia a niektoré veci zo začiatku spôsobovali trecie plochy. Cappuccino sa pije len do 11 ráno, rizoto sa môže len v zime, na raňajky len sladké, zmrzlina len poobede a drink striktne až na večer.“ Prejavuje sa to aj v ich rodine. Dominika v súvislosti s jedlom úsmevne spomína aj jediný vážny konflikt, ktorý mala so svokrou, kvôli tomu, že odmietla jesť tri týždne za sebou každý deň cestoviny. Keď sa pokúsila dať si cestovinovú omáčku na šalát, bola z toho pár dní tichá domácnosť. „Zároveň som však nesmierne vďačná, že som už takmer 15 rokov súčasťou talianskej rodiny. Vždy si to uvedomujem, keď ideme k svokrovcom na miesta, ktoré sú doslova dovolenkovým snom. Do Benátok chodíme na kávu alebo na obed, do Dolomitov na prechádzku, do Ríma sme si odskočili na oslavu mojich narodenín. Svokra varovala dcérku a my sme už na obed jedli pizzu pred Pantheonom a zmrzlinu s kávičkou pri Fontáne di Trevi. Som za to veľmi vďačná a ani po pätnástich rokoch to nie je pre mňa samozrejmosť. Taliansku kultúru, architektúru či históriu milujem a národnosť manžela by som za nič nemenila,“ úprimne sa vyznáva spokojná polovička.
Celý Dominikin pútavý príbeh si prečítajte v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka 17/2023.