„Hrad Ľubovňa za rok navštívi zhruba dvestotisíc návštevníkov, z toho osemdesiatpäťtisíc príde aj do skanzenu. Náš skanzen je výnimočný tým, že leží pod hradom,“ vraví Dušan Janický, správca skanzenu v Starej Ľubovni.
Skanzen sa nachádza pod hradom Ľubovňa, ako jediné takto situované múzeum ľudovej architektúry na Slovensku. Impulzy jeho vzniku sa viažu k 70. rokom 20. storočia – k obdobiu zanikania drevených stavieb. Prvá expozícia bola sprístupnená v roku 1985. Dominantou expozície je drevená gréckokatolícka cerkov z roku 1833, zasvätená svätému Michalovi Archanjelovi. Pôvodne stála v rusínskej dedinke takmer na hranici s Poľskom, v Matysovej. Nachádza sa v nej vzácny zreštaurovaný barokový ikonostas z roku 1756 s originálnymi ikonami a obrazmi. Uprostred visí zo stropu zvláštny drevený objekt. „Viaže sa k nemu legenda. V dedine Matysová bola cholera – choroba na, ktorú veľa ľudí umieralo. Istému obyvateľovi sa prisnil sen – videl v ňom drevený horiaci predmet, ktorý prechádzal dedinou a vytláčal preč smrteľnú chorobu. Dotyčný muž zhotovil drevený predmet – teleso zo svojho sna. Keď si ho zavesili v cerkvi, choroba zmizla,“ hovorí správca.
Príbeh súrodencov z Veľkého Lipníka
Každý z domček v skanzene má svoj príbeh. Jeden sa spája so súrodencami z rusínskej gréckokatolíckej dedinky Veľký Lipník v okrese Stará Ľubovňa. „Je to príbeh pani Kataríny Šugovej, ktorá vo svojej drevenici žila takmer do smrti, teda asi do roku 2005. Po jej odchode sme tam všetko našli tak, ako to zanechala. Nikdy nevydala, pretože rodičia jej nedovolili zobrať si mládenca, ktorého milovala – pre financie. Mala brata Vasiľa, ktorý sa tiež neoženil. Ani jemu rodičia nedovolili zobrať si dievčinu, ktorú miloval,“ opisuje, akú “story” skrýva pôsobivý starý drevený domček Dušan Janický. Drevenica bola do skanzenu prevezená až v roku 2015, ide pritom o najstaršie zrubové obydlie v múzeu – pochádza totiž z roku 1885.
Nielen objekty, ale…
„Chováme aj zopár ovečiek, kozu, kravičku a kone. Je to oživenie skanzenu a predsa len, turisti – návštevníci, keď tu prídu, tak si môžu urobiť ucelenejší obraz, o tom ako sa kedysi žilo na dedine. Ovečky sú valašky, kravička plemeno pinzgau, čo je staré plemeno horskej kravy. Máme bielu slovenskú kozu a huculov – kone horského karpatského typu. Zvieratká majú medzi návštevníkmi dobrý ohlas,“ uvádza správca.
Viera Mašlejová
Foto: Skanzen Stará Ľubovňa