Jedna je introvertka, ktorá si všetko prísne plánuje, druhá „vyznáva“ chaos a nerobí si plány. Také sú Andrejka a Lucia Thótové, ktoré sa pred dvadsiatimi tromi rokmi narodili ako siamské dvojčatá. V roku 2000 ich naši lekári úspešne oddelili. Išlo o vôbec prvú úspešnú operáciu na Slovensku, kedy chirurgovia oddelili zrastené bábätká.
„Sú to tie známe dvojičky, ktoré sa narodili ako jedno dieťatko a pán profesor Jaroslav Siman ich úspešne oddelil. Lucka a Andrejka sú teraz veľmi krásne, úspešné dievčatá, ktoré študujú v zahraničí,“ povedal doc. Jozef Babala, prednosta Kliniky detskej chirurgie Lekárskej fakulty UK a Národného ústavu detských chorôb. Práve on otvoril dnešnú lekársku konferenciu v Bratislave, ktorá sa na počesť pána prof. Simana volá Simanov deň detskej chirurgie. Doktor Babala, vtedy ako mladý lekár, bol pri unikátnej operácii. Dievčatá sa narodili v januári a o dva mesiace ich oddelili. Andrejka a Lucia pochádzajú z Krásnohorskej Dlhej Lúky v okrese Rožňava.
Boli zrastené panvou
„Mal som tú česť ako mladých chirurg zúčastniť sa ako člen tímu tejto operácie. Bolo to v roku 2000, čiže dnes to je už 23 rokov a vidíme, že dievčatá vedú typický študentský život, cestujú, takže toto je pre nás najväčšia odmena,“ vraví Babala. Dievčatá boli zrastené panvou. Potrebovali urgentnú operáciu, pretože mali črevnú nepriechodnosť. Prof. Siman aj s tímom urobil najprv nevyhnutný chirurgický zákrok, až potom mohla prísť na rad druhá operácia, kedy deti rozdelili. „Samozrejme, aj vnútorné orgány bolo treba ešte skorigovať. Z veľkých lekárskych mien, okrem pána profesora Simana, boli pri operácii aj – dnes už nebohí, pán prof. Mudr. Juraj a Payer a prof. Mudr. Michal Brozman. Po tomto zákroku začali dievčatá chodiť a vyvíjajú sa tak ako každá iný z nás. Majú plnohodnotný študentský život,“ vraví doc. Mudr. Babala.
Rozdielne povahy
„Nepamätám si veľa na pána profesora Simana, ale viem, že mal veľmi rád bryndzové halušky,“ vraví Lucia, ktorá študuje v Dánsku mediálny dizajn.
Pokiaľ ide o mňa, tak ja plány veľmi nemám. Veľmi rada cestujem. Andrejka je veľmi introvertná, neznáša veľa ľudí a prísť na konferenciu, kde je množstvo ľudí, bol pre ňu šok. Preto sa vyjadrujem iba ja. Ale, musím povedať, že ona bola „hlavný veliteľ“, aby sme prišli do Bratislavy na túto konferenciu – na Simanov deň. Aj Andrejka študuje v zahraničí, dokončuje si bakalára. Je úplný opak mňa – strašne organizovaná, ja som naopak úplný chaos,“ prezradila o sebe a sestre Lucia.
Mladých naučil kreativite
„Prof. Siman bol pre mňa vzorom. Ako lekár mal rád vyzy, vedel sa popasovať s limitmi, bol veľmi kreatívny a tou svojou kreativitou vedel pomôcť pacientom. Ako pre človeka bola pre neho typická pokora a bez toho nemôže byť chirurg dobrým chirurgom. A aj na nás – mladých lekárov, bol veľmi dobrý, snažil sa nám dať víziu. A mňa osobne naučil kreativite v medicíne,“ uvádza na záver doc. Mudr. Jozef Babala.
Česi aj Angličania sa báli
Prof. MUDr. Jaroslav Siman, CSc. by sa bol tohto roku dožil 90 rokov. Narodil sa 12. októbra 1933 v obci Valaská na Horehroní. Pred pätnástimi rokmi sme sa s ním navždy rozlúčili. Našťastie, ešte počas jeho života s ním vytvoril knihu rozhovorov Hlas srdca prof. PhDr. Jozef Leikert,PhD. historik, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ, ktorý sa zameriava na literatúru faktu. Na knihe spolupracovala aj PhDr. Mária Macková, PhD. „Stretávali sme v nemocnici na Kramároch, alebo v mojej pracovni. Neraz sme zašli aj do kaviarne na dobrú kávu a zákusok, lebo profesor Siman mal rád Sacherovu tortu. Naše stretnutia boli obohacujúce pre obidve strany,“ hovorí Jozef Leikert, s ktorým sme sa stretli na 20. Simanovom dni detskej chirurgie. Kniha podrobne mapuje život profesora Jaroslava Simana a, samozrejme, najdôležitejšie operácie, ktoré urobil. Podrobne opisuje aj známu operáciu – oddelenie siamských dvojčiat Lucie a Andrejky, ktorá pred rokmi zarezonovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dnes sú dievčatá už dospelé, majú dvadsaťtri rokov a úspešne študujú v zahraničí. Jozef Leikert zaspomínal aj na moment, ktorý v roku 2000 rozhodol, že sa profesor Siman so svojim tímom pustil do mimoriadne náročnej operácie, ktorá trvala jedenásť hodín. „Dvojičky nechceli operovať v Anglicku, ani v Čechách.Keď ich ako beznádejný prípad priviezli z Prahy do Bratislavy, profesor Siman dlho debatoval s rodičmi a zvažoval, čo sa dá urobiť. Ich otec mu s nádejou v hlase povedal: ´Pravda sú dievčatá krásne´.Možno práve táto veta profesorovi Simanovi dodala odvahu, aby sa pustil do rizikového oddelenia dievčat spojených panvou. Aj keď ho niektorí odborníci odhovárali, aby neriskoval a nešiel do neúspechu, veril si a dôveroval aj svojim kolegom,“ opisuje Jozef Leikert málo známe zákulisie úspešného rozdelenia slovenských siamských dvojčiat.
Ovládal umenie komunikácie
Spisovateľ spomína, že profesor Siman bral Andrejku a Luciu ako svoje deti: „Od ich mamy Melity Tóthovej viem, že na každé Vianoce im zavolal a zaželal šťastné a radostné sviatky. Aj počas roka neraz zatelefonoval a opýtal sa, ako sa dievčatá majú. To tiež hovorí o jeho veľkej ľudskosti.“ A dodáva, že uznávanému chirurgovi mimoriadne záležalo na komunikácii s pacientmi, a keď išlo o malé deti, keď musel komunikovať aj s ich rodičmi, dal si tiež záležať na rozhovore s nimi. Za rozvoj kultúry vzťahu lekára a pacienta mu bola udelená Cena Pavla Straussa, ktorá sa udeľuje významným umelcom. „Profesor Siman hovorieval, že komunikovať s ľuďmi je umenie – veľké umenie a nie každý to dokáže. On to vedel. Pritom prirodzene a presvedčivo. Aj preto ho mali radi nielen pacienti, ale aj kolegovia lekári a zdravotné sestry. Najmä mladí, ktorými sa obklopoval. Som nadšený, že má svojich pokračovateľov. Osobne som si ho veľmi vážil. Nikdy sa nad nikoho nepovyšoval, nebol namyslený, ako sú občas niektorí lekári.Mal zvláštnu charizmu, bol naozaj dobrý, ale aj veľmi skromný, až by som povedal pokorný. Pred životom, ale aj pred Bohom,“ hovorí Jozef Leikert.
Viera Mašlejová
Foto: Viačeslav Šambazov, vm
