Sú krásne pretože sú naše. Zdieľať s priateľkami najsilnejšie pocity, také, ktoré vystrašia aj vás samotnú je na nezaplatenie. Nik vás nebude hodnotiť a dostaví sa aj úžasná úľava. Aj o tom sú vzťahy medzi ženami.
Sedíte v kaviarni a čakáte na tú svoju priateľku. Pri pohľade na okolité dámy to zrazu vidíte. Každá jedna je tam so svojou spriaznenou dušou a trkocú o všetkom možnom. O tom, čo je len medzi ženami možné. Sú to momenty, ktoré vám nikdy chlap nenahradí. Oni analyzujú, zhodnotia a uzavrú. A my tam vidíme všetky odtiene z každej farby.
Bez drámy prosím
Áno, uznávam, niekedy sa nám to vymkne spod kontroly a vyrobíme z komára somára. Ak nie rovno slona. Aj to sme my ženy. Ale vekom a skúsenosťami tiež prichádzame na to, že je to viac menej zbytočné. Jediné komu svojím správaním ublížime sme my samotné. Čím menej budeme dramatizovať, tým bude väčší pokoj v rodine, aj v našom vnútri. Pravda je totiž taká, že nikoho naše drámy nezaujímajú. Ani kolegov, ani manžela, deti už vôbec nie.
Čaro nepoznaného
Pravda je taká, že nemusí o vás každý všetko vedieť. Sama najlepšie vycítite s kým sa o čo túžite podeliť a s kým nie. Nie je to vašou povinnosťou. „Ženské tajomstvá, radšej s pánom, ako s panicom. Mužské tajomstvá, radšej s pannou, ako s pobehlicou.“ sa spieva v jednej slovenskej pesničke a aj to sa týka nás žien. Medzi mojimi mužskými priateľmi som občas zarazená z ich presvedčenia o nás ženách. Áno, nie sme ľahko čitateľné, ale aby si niekto domýšľal tak veľmi, že z vás vytvorí úplne novú osobnosť? Vždy im poradím iba počúvať. Skúsiť sa snažiť nás pochopiť. Ak to nepôjde, nevadí. Máme na to naše priateľky.
Veď my tým chlapom tiež mnoho krát nerozumieme…
