Mami, drž ma za ruku. Tak prosia choré deti, keď ich hospitalizujú v nemocnici. Deti jednoducho potrebujú, aby ich počas hospitalizácie sprevádzala mama alebo otec. Márie Lévyovej, prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov sme sa opýtali, aký má názor na túto citlivú tému.
Čo hovoríte na sprevádzajúceho rodiča počas hospitalizácie detského pacienta v nemocnici? Prečo má byť rodič pri dieťati v nemocnici?
Asociácia v minulosti, ešte pred vytvorením návrhu pani poslankyne Marcinkovej, upozorňovala v rámci ochrany práv maloletých pacientov na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti by malo mať dieťa právo na prítomnosť sprevádzajúcej osoby, či už rodiča alebo zákonného zástupcu. Dieťa má byť chránené pred zbytočným utrpením a hospitalizované by malo byť iba v nevyhnutných prípadoch. Pričom, majú byť akceptované aj ďalšie práva dieťaťa v súlade s Chartou práv hospitalizovaného dieťaťa a medzinárodnými dohovormi.
Malo by byť toto právo zakotvené aj v zákone, a aký by mal byť rozsah paragrafov?
Právo dieťaťa mať pri sebe sprevádzajúcu blízku osobu by nemalo byť spochybňované. Na potrebu legislatívneho ukotvenia sme poukazovali v minulosti, aj na nedostatky v praxi, a podporujeme ho aj v súčasnosti. Zároveň však odporúčame doplnenie primeraného prechodného obdobia na zavedenie tejto povinnosti pre zdravotnícke zariadenia. Aby mali zdravotnícke zariadenia, ktoré dnes nevedia zabezpečiť prítomnosť blízkej osoby, dosť času na prípravu a rozšírenie kapacitných možností. Nemôže ísť len o formalitu v zákone, ktorá sa nedá v praxi zrealizovať. To posledné, čo by sme chceli, je, aby nemocnice pristúpili k zatváraniu oddelení, pretože nebudú vedieť splniť podmienky zo zákona – nebudú vedieť umožniť pobyt každého rodiča s hospitalizovaným dieťaťom. V súčasnosti to zákon umožňuje do troch rokov dieťaťa a vo výnimočných prípadoch aj u starších detí. Pri onkologických ochoreniach je to u detí do 18 rokov.
Ako by ste ohodnotili súčasnú situáciu v našich nemocniciach? Môžu byť rodičia štandardne aspoň pri deťoch s ťažkými diagnózami?
Začnem trochu zoširšia. Každá krajina má vlastný systém zdravotnej starostlivosti. Ten určuje dostupnosť finančných prostriedkov, ako aj sociálnu štruktúru a podmienky, za ktorých sa rozvíja zdravotná starostlivosť o deti a mladistvých. Je dobré, keď sú na základe medzinárodných a právnych noriem prijaté a osvojené štandardy, ktorými sa riadia odborníci aj rodičia a blízke osoby počas ich hospitalizácie. Osobitná pozornosť a nadštandardná, bezplatná starostlivosť je v zahraničí poskytovaná deťom s onkologickými ochoreniami a ich rodinám. Je smutné, že na Slovensku sa to ešte stále nepodarilo zabezpečiť v takom rozsahu, ako si to zaslúžia malí onkologickí pacienti. Ešte sú detské onkologické oddelenia, kde rodičia spia na ruských posteliach, nevybalia si veci z kufrov kvôli stiesneným podmienkam na izbách. Na štandardných oddeleniach nie sú ani také možnosti. Niekedy je považované za nadštandard aj celodenné sedenie pri dieťati na stoličke. Mnohí rodičia by aj to boli ochotní podstúpiť, podstatné je pre nich, aby boli pri svojom dieťati.
Viera Mašlejová
Foto: M. L.
