Benzíny a motorová nafta na začiatku letnej sezóny na slovenských čerpacích staniciach zrejme zlacnejú. Na základe vývoja svetových cien ropy to predpokladajú analytici. Ako uviedol pre agentúru SITA analytik J&T Banky Stanislav Pánis, pokles cien ropy spolu s korekciou rafinačných marží by sa mali prejaviť do určitého zlacnenia cien palív na našich čerpacích staniciach v nasledujúcich dňoch. „Cena benzínu by sa mohla viac vzdialiť od 1 eura a 60 centov a nafta by sa mohla vrátiť bližšie k 1 euru a 40 centom,“ podotkol Pánis.
Slovenskí motoristi sa podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša minimálne teraz na začiatku letnej sezóny môžu tešiť na pravdepodobne blížiace sa zlacňovanie. Ak sa ropa udrží na týchto úrovniach, tak analytička 365.bank Jana Glasová v najbližšom období významnejšie zmeny v cenách pohonných látok neočakáva. „Rozbieha sa ale letná dovolenková sezóna, čo môže tlačiť na rast cien pohonných látok pre výraznejšie cestovanie a tankovanie. A na ropnom trhu bude miešať karty hlavne nálada investorov týkajúca sa vývoja dopytu po rope,“ dodala Glasová.
V ostatných dvoch týždňoch ceny pohonných látok viac-menej stagnovali. Minulý týždeň ale benzín zaznamenal mierny pokles a nafta naopak mierny rast. Tieto pohyby ale neboli výrazné. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR za 24. týždeň 2023 sa liter 95-oktánového benzínu predával za priemernú cenu 1,580 eura. V týždňovom porovnaní tak jeho cena len klesla o 0,3 %. Liter 98-oktánového benzínu dosiahol úroveň 1,774 eura a jeho cena na týždennej báze klesla o 0,4 %. Naopak, cena nafty vzrástla o 0,7 % na úroveň 1,433 eura za liter. „V medziročnom porovnaní sú pohonné látky lacnejšie ako vlani v takomto období. Benzín 95 aj 98 si odpisuje 15 až 17 % a nafta až 23 %,“ doplnila Glasová.
Zhruba od konca mája sa ceny ropy Brent hýbu v rozpätí 77 až 72 amerických dolárov za barel. Ani počas tohto týždňa tomu nebolo inak. V úvode týždňa ropa zlacnela v reakcii na obavy z vývoja čínskej ekonomiky, nakoľko niekoľko bánk zhoršilo svoje prognózy pre Čínu. Okrem toho, čínska centrálna banka znížila svoju úrokovú sadzbu miernejšie, ako trhy očakávali, čo ešte viac podporilo obavy o vývoj dopytu. „Tieto faktory prevážili aj nad rozhodnutím kartelu OPEC+ o redukcii ťažby ropy od júla,“ uviedla Glasová.
Na trhu podľa Pánisa dominovali obavy z dodatočného sprísňovania menovej politiky centrálnymi bankami, čo by mohlo pribrzdiť ekonomický rast a spomaliť rast dopytu po rope. „Spúšťačom výpredajov bolo rozhodnutie Bank of England zvýšiť základnú úrokovú sadzbu až o 50 bázických bodov, pričom konsenzus trhu predpokladal polovičné zvýšenie, keď inflačné tlaky v Spojenom kráľovstve ustupujú pomalšie oproti predpokladom,“ podotkol Pánis. Navyše podľa neho predstavitelia Fedu na čele s jeho hlavou Jerome Powellom, mnohí reprezentanti ECB, ale aj iných centrálnych bánk naznačovali, že počas leta a možno aj začiatkom jesene budú ďalej sprísňovať menovú politiku.
