Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala zákon o štátnom rozpočte na rok 2024. Z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov však zvažuje podanie zákona o štátnom rozpočte na Ústavný súd. Aj podľa stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa nej vznikla neistota ohľadom súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. Hlava štátu si kladie otázku či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre. Ešte viac otázne je podľa Čaputovej to, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu. Tieto otázky podľa nej svojim významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext.
Podľa hlavy štátu už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje. Prezidentka pripomína, že naše verejné financie by zostali v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti aj v prípade splnenia všetkých rozpočtových cieľov novej vlády do roku 2026. Stanovisko Ústavného súdu SR by tak podľa nej mohlo byť dôležitou správou nielen pre túto a ďalšie vlády, ale hlavne pre budúce generácie, ktoré bez zásadnej zmeny prístupu k dlhodobej udržateľnosti takmer isto vyprevádzame na grécku cestu.
Parlament tri dni pred Štedrým večerom po zdĺhavom rokovaní nakoniec schválil štátny rozpočet na rok 2024. Rozprava k nemu bola v pléne búrlivá. Otvorili ju v stredu 20. decembra ráno a prihlásilo sa do nej rekordné množstvo poslancov. Parlament fungoval aj v noci. Niektorí opoziční poslanci predkladali pozmeňujúce návrhy a odôvodňovali ich niekoľko hodín. Opozícia kritizovala, že návrh rozpočtu neprináša potrebnú konsolidáciu, ale nárast dlhu. Nakoniec parlament rozhodol vo štvrtok podvečer o uzavretí rozpravy k tomuto zákonu, a to hlasovaním na základe procedurálneho návrhu predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD).
Deficit verejnej správy by mal byť v budúcom roku na úrovni 5,97 % HDP, čo by malo byť 7,84 mld. eur. Schodok tak má klesnúť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu z úrovne 6,52 % HDP v tomto roku. Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali byť v sume 53,48 mld. eur a výdavky 61,32 mld. eur. Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 22,7 mld. eur a výdavky by mali byť za 30,32 mld. eur. Schodok štátneho rozpočtu sa tak určuje sumou 7,62 mld. eur.
K medziročnému poklesu schodku prispejú podľa ministerstva financií najmä prijaté konsolidačné opatrenia. A to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné.
