Večne usmiati muzikanti Tomáš Yxo Dohňanský, Martin Fefe Žúži, Peter Novák, Tybyke a Laco Tvrdý sa v novej spoločnej piesni s Emmou Drobnou snažia oklamať smrť a ostať navždy mladí.
Dokážu si muzikanti predĺžiť mladosť?
Hudba nám poskytuje hravosť. Výsada umenia je neriadiť sa podľa pravidiel tak, ako to diktuje spoločnosť. Veríme tomu, že muzikanti vedia byť v osemdesiatke tak isto mladí ako v dvadsiatke, práve preto, že si v sebe udržiavajú to malé dieťa.
Ako to máte vy?
My sme stále deti. Keď sa netešíte zo života, dopadnete tak, ako tí na hradnom kopci. Bez humoru či radosti žiť. My sa zo života našťastie tešíme.
Na základe čoho ste oslovili na spoluprácu práve Emmu Drobnú? Čím vás zaujala?
Veď sa na ňu pozrite (úsmev). Cítime z nej rovnakú vlnovú dĺžku, na akej sme my. Ľúbime hudbu, máme radi bezprostrednosť, robíme veci tak, ako prirodzene prídu, nekalkulujeme hystericky s ničím a Emma je v tom podobná. Hráme už zopár rokov na scéne a stretli sme rôznych komplikovaných muzikantov. Emma nás oslovila svojím ľudským prístupom. Tešíme sa na spoločné živé hranie.
Emma: Podľa mňa je veľmi cítiť, kto robí hudbu z lásky a kto s kalkulom. My sme sa stretli preto, že máme rovnaké nastavenie a aj na základe neho sme išli do spolupráce. Hudba je primárne, čo nás baví, žiadne pozlátko.
Chystáte sa na jesenné turné s názvom Kde je tu láska. Z čoho vychádza názov?
Keď sa pozriete okolo seba, nielen na Slovensku, ľudia začali zvlčievať. Sociálne siete im dali pocit neohrozenia, že si môžu dovoliť všetko a prestali rozmýšľať nad dôsledkami svojho konania a písania. Vytráca sa ľudskosť. My chceme svojim pôsobením, hudbou a koncertami znova priniesť ľuďom príležitosti, aby sa viac usmievali. Prinášame lásku prostredníctvom hudby.
Život je stále zložitejší a radi by sme poukázali na naozaj podstatné veci a priority. Na koncertoch sú určite aj ľudia, ktorých názory sa mi vôbec nemusia páčiť a nemusím s nimi súhlasiť, ale keď ich tam vyzveme „Objímme sa a majme sa všetci radi,“ spravia to. Zrazu všetci zistia, že lásku cítia. Stačí iba zabudnúť na všetky komplexy a zloby. Úloha umenia je aj v naprávaní ľudských pohnútok.
Emma: Pre mňa je otázka – „Kde je tu láska?“ zameraná tak, že si musíme uvedomiť, kde všade sa v skutočnosti nachádza. Stále jej je veľa, len treba otvoriť oči a nebáť sa ju posúvať ďalej. Zlo je hlučné a dobro je pokojné.
Staráte sa o seba nejako špeciálne pred turné, či už fyzicky alebo emočne?
V lete sme mali plno koncertov, teraz dávame „kolečko“ rozhovorov, potom si dáme 7-10 dní úplnú pauzu, aby sme prišli k novej energii potrebnej na turné. Záleží nám na tom, aby bolo dobré. Veľa bicyklujeme, čítame knihy, nežúrujeme veľa a venujeme sa rodinám. No žiadny rituál spojený so stravou nemáme, otvorí sa šatňa, je tam catering a rozbehneme sa naň všetci ako mušky. Tento rok sme dokonca dostali na miestach, kde sme vystupovali, lokálne špeciality a tie sa veru ťažko odmietali. Vo Svidníku nás pohostili máčankou, na Orave niťami…
Emma: Ja musím iba s kapelou, nie s cudzími ľuďmi. Ideálne, pár minút pred koncertom potrebujem byť úplne sama. A pred vystúpením nikdy nejem. Dávam si len malé pivo. Pomáha mi na hlasivky.
Prizvali ste do partie klávesáka Jakuba Tvrdíka a vokalistku Lauru Weng. Ako sa to prejaví na koncertoch?
Začali sme intenzívne skúšať. V lete hrávame mestské dni a festivaly pre všetky vekové skupiny a sme obmedzení istým časom, no na našom turné si môžeme dovoliť aj dvojhodinový koncert, z čoho máme veľkú radosť. Ľudia budú počuť Emmine pesničky, naše spoločné aj cover verzie. Laura sa postará o krásne vokály a Jakub o klávesy. Bude to omnoho viac „naživo“ a budeme sa viac hrať.
Hovoríte, že ste chceli skúsiť spoluprácu s o generáciu mladšími ľuďmi, ktorí majú iný pohľad na svet ako vy. V čom konkrétne?
Necítime žiadny vekový rozdiel medzi nami a mladšími ľuďmi. Keď si niekedy uvedomíme, koľko už máme rokov, cítime sa prekvapení. Je geniálne robiť s mladými pre ich iný pohľad na svet a energiu, ktorú majú. Nemajú toľko zažitého a nerozmýšľajú tak komplikovane ako my. Mnoho ľudí u nás zažilo éru, ktorá nebola dobrá a oni by sa k nej ešte aj radi vracali, čo znie až absurdne. Tým napríklad mladí nie sú zaťažení. Našim deťom hovoríme, že starý človek sa nerovná automaticky múdry. Treba si dávať pozor na slová, ktoré sa k nám dostávajú. Vek nepridáva na dobrote a rozhľadenosti.
Emma: V niektorých prípadoch to môže byť aj naopak. Nie je to vždy o veku.
Aký posledný koncert ste si užili vy?
Na festivale Grape sme videli kapelu King Gizzard & the Lizard Wizzard. Bolo to uletené a zároveň fantastické. Potom sme videli Iron Maidon v Prahe a to nebolo pre nás dobré. Strašne to bolo nahlas. Na veľkých koncertoch obľubujeme aj sledovanie ľudí okolo nás, tam chodia naozaj všelijakí ľudia, to nás na tom baví tiež. Metalisti to berú veľmi vážne. Ešte aj Depeche Mode sme videli v Bratislave.
Emma: Mám veľmi rada kapelu M83 a aj Young Blatt, tých som tiež videla na Grape.
