Plní párom ich sny o vytúženom dieťatku, keď bocian neprichádza. MUDr. Ladislav Maršík, PhD., z Univerzitného centra reprodukčnej medicíny v Bratislave, je odborníkom na umelé oplodnenie. Zisťovali sme, aké možnosti majú bezdetné dvojice dnes.
Koľko párov v súčasnosti využíva umelé oplodnenie? Stúpa ich počet, o koľko?
Priemerná predpokladaná potreba liečby metódami mimotelového oplodnenia podľa ESHRE – European Society for Human Reproduction and Embryology je 1000 – 1500 liečebných cyklov na 1 milión obyvateľov. Na Slovensku máme oproti tejto potrebe menej „odliečených“ párov, lebo veľa z nich odchádza za liečbou do zahraničia. Trúfam si povedať, že zbytočne, lebo na Slovensku máme rovnaké možnosti liečby a minimálne porovnateľnú úspešnosť, ako v okolitých krajinách, ale aj celosvetovo.
Aké majú aktuálne páry možnosti, teda konkrétne ženy, keď chcú podstúpiť umelé oplodnenie?
Na Slovensku môžeme liečiť len páry – muža a ženu. Môžu prísť do ktoréhokoľvek IVF centra – pracoviska asistovanej reprodukcie z vlastnej iniciatívy. Nepotrebujú, aby ich niekto odoslal. Samozrejme, informácie o dovtedy absolvovanej liečbe sú vítané, hlavne kópie operačných nálezov a prepúšťacích správ. Stačí sa objednať na presný termín, vo väčšine našich centier sú vstupné pohovory a základné spermiogramy bez poplatku.
Niektoré centrá ponúkajú aj program liečby s darovanými vajíčkami, ale aj možnosť liečby darcovskými embryami. Povedzte nám o tom viacej, o čo vlastne ide, a kedy táto možnosť prichádza do úvahy?
Darované vajíčka alebo spermie potrebujeme v prípade, keď ich u niektorého z partnerov nemáme, alebo majú výrazne zhoršené biologické vlastnosti. Najčastejšie pre zvýšený vek, alebo ich nemôžeme použiť pre riziko prenosu genetického ochorenia. U detí počatých darcovskou spermiou alebo vajíčkom má dieťa polovicu genetických vlastností od jedného z rodičov a matka si dieťa donosí a porodí. Darcovské embryo vznikne oplodnením darcovského vajíčka darcovskou spermiou. Na rozdiel od darcovských gamét – vajíčok a spermií, ktoré máme pre pár od anonymných darcov, embryo musí niekomu „patriť“. Môžeme ich mať aj zamrazené pre konkrétny pár so súhlasom oboch partnerov. Potom aj prenos – embryotransfer takéhoto embrya je viazaný na súhlas oboch partnerov.
Čo vy osobne považujete za úplné nóvum, čo výrazne posunulo umelé oplodnenie?
Za jeden z najväčších úspechov súčasnej medicíny môžeme pokladať vitrifikáciu – metódu úspešného mrazenia spermií, embryí a dnes už aj vajíčok. Táto metóda umožňuje skutočné „cestovanie v čase“ – rozmrazené gaméty a embryá majú rovnaké biologické vlastnosti ako v čase zamrazenia.
Koľko zákrokov umelých oplodnení musí v priemere podstúpiť jedna žena, aby otehotnela?
Úspešnosť liečby závisí hlavne od veku ženy. Do 35 rokov je úspešnosť nad 50 percent. Dôležité je pozitívne myslenie – každý pár, bez ohľadu na vek, môže otehotnieť aj na prvý pokus. V priemere sa nám liečba na prvý pokus podarí asi u tretiny liečených párov. Pracoviská často udávajú takzvanú „kumulovanú“ úspešnosť – percento dosiahnutých gravidít na jeden liečebný cyklus, po prenose všetkých zamrazených embryí. Toto číslo je v súčasnosti pomerne vysoké – aj nad 70 percent. Tiež, samozrejme, závisí od veku a príčiny neplodnosti.
Stále je to tak, že z umelého oplodnenia sa často rodia dvojičky, teda lekári zavádzajú pre istotu dva oplodnené zárodky, aby bola vyššia istota, že žena otehotnie?
Je pravda, že úspešnosť liečby je vyššia po prenose vyššieho počtu embryí, ale viacplodovú graviditu pokladáme za komplikáciu liečby. V súčasnosti preferujeme prenos jedného embrya, aj za cenu mierne zníženej celkovej úspešnosti. Iným slovami, viac nám záleží na „kvalite“ ako na „kvantite“. Ale aj po prenose jedného embrya je možná viacplodová gravidita – takzvané „jednovajcové“ dvojičky. Takýmto mechanizmom môžeme mať aj trojičky po prenose dvoch embryí. Viacplodová gravidita nie je len dôsledkom liečby neplodnosti, môže vzniknúť aj po prirodzenom počatí.
Zaoberáte sa aj tým, prečo páry nemôžu otehotnieť? Aké sú najčastejšie dôvody na strane ženy, a aké na strane muža?
Samozrejme, bez zistenia príčiny nie je možná žiadna liečba. Príčiny sú pomerne známe – zo strany muža zhoršený počet, kvalita a pohyblivosť spermií. Zo strany ženy neprítomnosť ovulácie, nepriechodné alebo nefunkčné vajíčkovody, endometrióza, genetické a imunologické príčiny, niektoré anatomické odchýlky. Zdôrazniť treba jednu z hlavných príčin – zvýšený vek, týka sa oboch pohlaví. Hlavne u žien už vo veku nad 35 rokov klesá schopnosť otehotnieť, aj úspešnosť liečby. Vo veku 40-45 rokov je veľmi nízka, až žiadna. Tu by som chcel pripomenúť takzvaný socialfreezing – možnosť kryokonzervácie vajíčok, je najúspešnejší do veku 35 rokov. Gaméty môžeme mraziť aj z iných – medicínskych príčin, napríklad pred liečbou onkologických ochorení.
Aký je to pocit, keď žene oznámite, že oplodnené vajíčko sa ujalo, že je tehotná a bude mamou? Vidíte aj slzy dojatia, vystískajú vás tie ženy?
Krásna otázka. Máme úžasný pocit pri každej dosiahnutej gravidite. Samotní rodičia to prežívajú ešte silnejšie. Neviem to ani slovami opísať. Áno, aj ma vystískajú, vyobjímajú. Pre mňa je však nadovšetko pohľad do očí týchto šťastných ľudí – budúcich rodičov, mnohým tá nevýslovná radosť vydrží celú graviditu. S pocitom šťastia však idú často ruka v ruke aj obavy – ako to dopadne, či je všetko v poriadku. A keď potvrdíme, že je to OK a urobia si obrázok, koľko ich „plodík“ od posledného vyšetrenia narástol, pocit šťastia je neopísateľný. Často dostávam otázku, kedy už vieme, že je s graviditou – s dieťatkom, všetko v poriadku. Ja mám pre manželov zaujímavú odpoveď. Nie je to 12. ani 28. týždeň, ba ani samotný pôrod. Tieto medzníky inak väčšinou tipujú samotné páry. Moja odpoveď každého prekvapí, no myslím si, že vystihuje, o čo vlastne ide. Ja totiž odpovedám – s dieťaťom je všetko v poriadku, keď skončí nejakú školu.
Viera Mašlejová
Foto: L. M., Shutterstock
