Vie chytiť kosu do ruky a svižne sa ňou zahnať. Dvojnásobná majsterka Slovenska v ručnom kosení Alexandra Majerská kosí najrýchlejšie a zároveň aj správne, bez toho, že by zachytila krtinec. K prvenstvu jej však nestačí len sila, ale aj šikovná taktika…
„Ku koseniu ma priviedol môj otec. Prvý raz som držala kosu v ruke už ako dieťa, keď dedko kosil pre dobytok. Kosenie ma však nadchlo, až keď som začala chodiť s mojím otcom na súťaže. Spočiatku som nechcela súťažiť, dlho som váhala, kým som sa k tomu odhodlala. Napokon som do toho išla a súťažne kosím už sedem rokov,“ prezrádza Saška. Ako vidno, aj v dnešnej modernej dobe sú ľudia, ktorým učarili práce, aké robili kedysi naši predkovia. Bola to pre nich nevyhnutnosť – keď mali dobytok, museli sa postarať o to, aby ho mali v zime čím nakŕmiť. Museli pokosiť aj veľké lúky a trávu usušiť na seno. Dnes sme v inej situácii. Mladí sa však ku koseniu vracajú, aby zachovali tradíciu. Už to nie je pre hospodárstvo. Podobné je to aj u Alexandry. Pracuje ako vychovávateľka na základnej škole a kosenie je pre ňu ako hobby, zábava. Priznáva, že aj na samotné súťaže chodí preto, lebo je tam dobrá atmosféra. Zároveň sa jej páči, že sa stretne s ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy a majú si čo povedať.
Niet, kde trénovať
Tento rok je pre mladú ženu výnimočný. Zúčastnila sa na desiatich súťažiach v kosení. Získala najviac bodov a sa stala majsterkou Slovenska v ručnom kosení. Blahoželáme! Saška dokázala najrýchlejšie pokosiť vymedzený úsek a zároveň trávu správne pokosiť. Majsterkou v kosení sa pritom stala už po druhýkrát. Prvý raz to bolo vlani. „Teraz, po covide, nás príde na súťaž tak do osem žien, podľa toho, kde sa kosí. Bývalo nás viac, no pre pandémiu upadol záujem o kosenie vo všetkých kategóriách. Preto by sme boli radi, keby sa našli noví, najmä mladí kosci, ktorí by mohli v budúcnosti reprezentovať našu krajinu v zahraničí,“ hovorí Saška. Ako sa vlastne pripravuje na súťaže, koľko trénuje? „Bohužiaľ, nemám vhodné podmienky na tréning. U nás na okolí, kde bývam – v dedine Cabaj-Čápor, nie sú také lúky. Chodievam však aj na nesúťažné kosenia. Napríklad Kosenie Kopaneckých lúk, Historická žatva, Krivianska stovka, Agrokomplex či Kosenie pod Zoborom, ktoré je tiež v Nitre, a ktoré aj pomáham organizovať. Vlastne, tu trénujem,“ vysvetľuje Alexandra Majerská, ktorá je členkou Slovenského koseckého spolku.
Chcete vedieť viac a prečítať si celý článok o šikovnej Saške? Kúpte si Slovenku č. 32, ktorá vychádza v utorok 8. augusta.
Viera Mašlejová
Foto: S. M.
