V Parchovanoch v okrese Trebišov vyhasol minulý týždeň život len pätnásťročného žiaka základnej školy. Okolnosti, za akých k tomu došlo, sú veľmi závažné. Roman zrejme skočil zo strechy, pretože bol šikanovaný.
Deviatak mal skočiť zo strechy po tom, ako ho k tomu spolužiaci vyburcovali. Dopadol na zem vedľa mamy, ktorá bola svedkom tragédie. Zavolali ju totiž do školy hneď po tom, ako syn vyšiel na strechu. Spolu so zástupcom riaditeľa školy sa matka snažila syna od hrozného činu odhovoriť. Chlapec však tragicky ukončil svoj život. Dopadol hlavou na betón. Chlapcove zranenia neboli zlučiteľné so životom. Podľa vyjadrenia Romanových rodičov, mali syna šikanovať na základnej škole niektoré spolužiačky. Deviataci si celú udalosť nakrúcali na mobily, pričom jedna zo spolužiačok mala zakričať nech skočí. Doslova ho vraj burcovala k hroznému činu. Bohužiaľ, prípadov šikany na našich školách akosi pribúda.
Alarmujúce čísla
S problémom šikanovania sa stretla už väčšina slovenských škôl. V školskom roku 2019/2020 sa šikana vyskytla na viac ako 86 percentách škôl, v porovnaní s prieskumným šetrením v roku 2016 sa frekvencia prípadov zvýšila. Šikanovanie sa častejšie vyskytovalo na základných ako na stredných školách. V prípade stredných škôl išlo skôr o gymnáziá ako odborné školy. Ďalšie údaje Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z prieskumu, ktorý mapoval výskyt šikanovania na Slovensku aj v roku 2018 ukazujú, že 56 percent žiakov základných škôl a vyše 50 percent žiakov stredných škôl počulo, že na škole niekoho šikanovali. Svedkom šikanovania bolo takmer 43 percent žiakov základných škôl a viac ako 46 percent žiakov stredných škôl. Približne pätina žiakov základných a stredných škôl uviedla, že boli sami šikanovaní. Takmer 11 percent žiakov základných a viac ako 13 percent žiakov stredných škôl sa podľa získaných údajov sami na šikanovaní podieľali.
Veria viac vrstovníkom ako rodičom
O vyjadrenie k tragickej udalosti sme požiadali MUDr. Darinu Štúrovú zo psychologickej ambulancie Bratislava, ktorá sa špecializuje aj na detskú psychológiu.
Čo hovoríte na tento nešťastný prípad?
Viete, to je taká irónia života, že deti v tomto veku často bývajú viac závislé od názoru vrstovníkov ako od názoru vlastných rodičov. Treba citlivo zvažovať, prečo ten chlapec vlastne neveril svojej mame, a prečo skôr poslúchol hlas spolužiačky. Vždy hovorím, že v čase dospievania je pre rodičov najťažšie, aby si udržali pozitívny vzťah s deťmi. Teda pozitívny vzťah detí k sebe a tak isto dobrý vzťah ich samých k svojim deťom. To je najväčšie umenie v tej puberte, teda, keď má rodič deti v pubertálnom veku.
Prečo sa Romanova spolužiačka tak kruto zachovala, bolo to len tým, že je ešte nezrelá?
Nie, to nie je o nezrelosti. To je vlastne snaha ovládať druhého a snaha niečo si dokázať. A je to aj neúcta k životu druhých ľudí. Dnes ľudia veľmi často podceňujú, že deti treba odmalička vychovávať, aby boli láskavé a empatické – aby sa vedeli vžiť do tých druhých, a aby to zlo v sebe nenechali prerásť do hrozných činov.
Na tomto prípade je zaujímavé, že chlapca šikanovalo práve dievča ako spolužiačka…
Ja by som to v tomto prípade nevenovala pozornosť tejto stránke, respektíve nehodnotím to tak, že žena „ovládla“ muža. Druhá vec je, že ak ten chlapec bol do nej zamilovaný alebo jej nejako dôveroval, tak to urobil, poslúchol ju a skočil.
Viera Mašlejová,
foto: RTVS, fb, archív
