Deti sa učia tanečné kroky a kombinácie z rôznych regiónov Slovenska, spoznávajú ľudové piesne, hudobné nástroje, ľudové odevy a ich súčasti, ornamenty, ľudové remeslá, zvyky a tradície. Okrem toho je pre deti pripravený bohatý animačný program, denné aktivity vonku, kreatívne činnosti, škola ľudových tradícií, tvorenie s majstrami ÚĽUV a záverečná otvorená hodina ako vystúpenie pre rodičov.
Keď vám dieťa doma zahlási: “Tá Lúčnica je naozaj jedinečná!”, viete, že ste spravili dobre. Viac o tábore vám v rozhovore prezradí organizačná a programová vedúca tábora Miroslava Sivá.
Máte za sebou úspešný 9. ročník tábora. Čo je cieľom denného tanečného tábora s Lúčnicou?
Hlavnou myšlienkou tábora je prostredníctvom svetoznámej Lúčnice prilákať k ľudovému tancu a slovenským tradíciám novú generáciu a spraviť to tak, aby bol pre deti čas strávený v tábore príjemným zážitkom a zároveň veľkou motiváciou sa folklóru venovať aj ďalej vo folklórnych súboroch. Pre väčšie deti, ktoré už v súboroch tancujú, je cieľom zase priblížiť im viac samotnú Lúčnicu, inšpirovať ich, sprostredkovať im kontakt s lúčničiarmi, umožniť im vyskúšať si tanečnú techniku vedenú tanečnými pedagógmi z Umeleckého súboru Lúčnica, naučiť sa tanečné motívy z regiónov, ktoré zo súborov možno nepoznajú a dokonca si mladí tanečníci môžu aj vyskúšať konkurz nanečisto.
Je univerzálnym? Deti si tam zažijú hudbu, tanec, spev, alebo je zameraný iba na niečo z toho?
Tábor je zameraný na tanec a tanečné lekcie tvoria hlavnú časť programu. K tancu a folklóru ale neodmysliteľne patrí aj hudba a spev a preto spolupracujeme aj s umelcami, ktorí deťom priblížia aj ľudové hudobné nástroje, ľudové piesne, tiež kroje, teda pôvodný ľudový odev a máme k dispozícii aj kostýmy z Lúčnice a rekvizity, ktoré si deti môžu vyskúšať a odfotiť sa v nich na pamiatku. Aby boli aktivity vyvážené a bol priestor aj na aktívny oddych, venujeme sa aj kreatívnym činnostiam, máme školu vajnorských ľudových tradícií s Podobenkou z Vajnor, deti si môžu vyskúšať paličkovanie, vyšívanie, zdobenie kraslíc a máme aj tvorivé dielne s majstrami z ÚĽUVu, s ktorými si deti vyrábajú rôzne veci z dreva, drôtu, kože.
Účastníci denného tábora sa môžu počas roka prihlásiť aj do rôznych tanečných súborov, ako to má samotná Lúčnica? Tanečníkov prijíma na základe konkurzov?
Lúčnica má konkurzy vždy v septembri. Sú určené pre tanečníkov od 15 rokov, ktorí už majú tanečnú prax a majú záujem účinkovať v tanečnom súbore alebo dievčenskej speváckej skupine.
Konkurzy budú tento rok v dňoch 18.9. a 25.9. v priestoroch US Lúčnica v Bratislave. A bude aj konkurz do Speváckeho zboru Lúčnica.
Je tábor vhodný aj pre tanečníkov – začiatočníkov?
Turnus pre menšie deti je vhodný aj pre deti, ktoré zatiaľ v súboroch netancovali. Dieťa ale musí mať o tanec v tábore záujem a je dobré, ak má aj určité pohybové nadanie, čo vždy dúfame, že odhadnú rodičia správne. Ide o to, že takéto dieťa sa potom s oveľa väčšou ľahkosťou a radosťou učí nové veci a je schopné sa dokonca v základoch tanečne dorovnať táborovým rovesníkom, ktorí už majú skúsenosti zo súborov. Vtedy získa aj začiatočník z tanca v tábore pozitívny zážitok a to je ten najlepší predpoklad toho, že sa bude chcieť k tancu ešte vrátiť aj po tábore.
Čo vás osobne v tábore najviac baví?
Baví ma pestrosť aktivít, baví ma sledovať pokroky detí, ktoré sa k nám pravidelne vracajú a baví ma aj to, že tu môžem uplatniť takmer všetky svoje doterajšie profesijné, umelecké i rodičovské skúsenosti. Som tvorivá duša, tanečnica a ako vyštudovaná liečebná pedagogička, zdravotníčka, lektorka, či mama 3 detí tu mám krásny priestor na sebarealizáciu. Tábor sme spolu s manželom, Mikulášom Sivým, ktorý je umelecký vedúci Lúčnice, vyskladali hneď od začiatku tak, aby bavil nielen deti, ale aj nás. Inak by sa to ani robiť nedalo a deti by nás hneď prečítali. Deti si nezapamätajú všetko, čo sa v tábore naučili, ale zapamätajú si, ako sa v tábore cítili. A to môže ovplyvniť ich vzťah k tancu a možno i k samotnému folklóru.
Preto vždy kladieme dôraz aj na výber ľudí do táborového tímu, aby spĺňali nielen odbornú kvalitu, ale aj osobnostnú a ľudskú. Udržiavať denne dobrú atmosféru, vnímať individualitu detí v rámci skupinového programu, byť trpezlivý, kamarátsky, ale zároveň držať hranice i disciplínu, nie je vo veľkom kolektíve vôbec jednoduché a vyžaduje si skúsený a zohratý tím. No a keď sa toto všetko podarí vybalansovať, máme usmiate deti, spokojných rodičov, pedagógov…, baví ma potom po táboroch zažívať taký ten dobrý pocit z dobre vykonanej práce 😊
Existuje niečo, čo vás tento ročník prekvapilo? Pozitívne / negatívne?
Pozitívne nás prekvapil narastajúci záujem starších detí o tanec v našom tábore. Sú to tanečníci z DFS, ktorých tanec nesmierne baví a vidíme, že Lúčnica a samotní lúčničiari sú pre nich veľkým vzorom a motiváciou zlepšovať sa. Pre veľký záujem týchto detí sme tento rok prvý raz vyskúšali koncept spojiť staršie a mladšie dievčatá do jedného turnusu a výsledok nás veľmi pozitívne prekvapil. Negatívne prekvapenia v princípe neboli. Tábor je už dobre zabehnutý a ak sa aj niečo drobné udeje, vždy sa snažíme si to nejako vyhodnotiť a premeniť na vylepšenia do ďalšieho ročníka.
Lúčničiarská rodina je nákazlivá a folklór je doslova diagnózou, súhlasíte s tým?
Áno, lúčničiarska rodina je v určitom životnom období pre tanečníka doslova druhá rodina a veľmi intenzívna súčasť jeho života. Vzniknú tu priateľstvá na celý život a potom neskôr i dlhé odlúčenie nehrá rolu a kedykoľvek sa bývalí lúčničiari stretnú, cítia voči sebe veľmi vrúcny a blízky vzťah. A láska k folklóru potom prirodzene súvisí aj so zážitkami z tohto obdobia, ktoré bolo poprepájané s ľudovými piesňami, životom na festivaloch, boli sme mladí, krásni, zaľúbení, oblečení v nádherných krojoch… 😀 No a to všetko v nás potom prebúdza príjemné pocity a spomienky, ku ktorým sa radi vraciame.
Tešíme sa, keď sa stretneme, je nám dobre, keď počujeme známu ľudovú pieseň a možno aj preto nás tak baví posúvať folklór aj medzi deti a mladých ľudí. Na jednej strane im chceme odovzdať, čo vieme, aby sa potom aj oni stali nositelia tradícií a na druhej strane sa môžeme aj my k tejto krásnej téme neustále vracať. Mnohí bývalí lúčničiari sa i celoživotne venujú folklóru, či už ako vedúci tanečných súborov, taneční pedagógovia alebo nachádzajú uplatnenie v nejakej inej oblasti prepojenej s ľudovým umením, či umením vôbec. Dá sa naozaj povedať, že folklór je „diagnóza“ na celý život.
