Učiteľské povolanie nie je našou spoločnosťou dostatočne docenené, stále však žijú medzi nami ľudia, a v tomto povolaní väčšinou ženy, ktoré ho považujú za najkrajšie, najzmysluplnejšie i najzodpovednejšie. Majú možnosť odovzdávať svoje vedomosti, formovať a vychovávať mladú generáciu – tak, ako tri dámy, nominované v ďalšej kategórii.
„Je úžasné, ak máte možnosť spojiť prácu so záľubou. Vždy som chcela pracovať s deťmi a mala blízky vzťah k zvieratám. Moja práca mi dáva oboje,“ konštatuje Ing. KATARÍNA KUBIŠOVÁ, riaditeľka Spojenej školy v Ivanke pri Dunaji.
Nestačí byť dobrý
Priečelie školy, v ktorej je Katarína Kubišová od roku 2012 riaditeľkou, zdobí citát M.R. Štefánika ,,Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel.“ A ona k tomu ešte pridáva vlastné motto ,,Nestačí, aby sme boli dobrí, chceme byť najlepší.“ V tomto duchu vedie svojich zamestnancov, žiakov školy aj deti, ktoré trénuje v jazdeckom športe.
Spojená škola v Ivanke pri Dunaji je kolos s viac ako deväťsto žiakmi a so svojimi organizačnými zložkami Stredná odborná škola pôdohospodárska a veterinárna v Ivanke pri Dunaji a Stredná odborná škola agrotechnická, ktorá sa počas pôsobenia Kataríny Kubišovej stala Centrom odborného vzdelávania a prípravy s celoslovenskou pôsobnosťou v oblastiach chov koní a jazdectvo, rybárstvo, farmárstvo a kynológia. Jeho súčasťou je pätnásť moderných prevádzok. Pracovisko centra v Zálesí je uceleným moderným komplexom, ktorý poskytuje kvalitné vzdelávanie žiakom a zabezpečuje aj celoživotné vzdelávanie dospelých. Katarína Kubišová má zásluhu aj na vzniku nových študijných odborov agropodnikanie-kynológia, agropodnikanie-chov koní a jazdectvo, bioenergetika, rybárstvo a vodný manažment a zaradenie ďalších študijných odborov do siete Spojenej školy, ako veterinárne zdravotníctvo a hygiena, ochrana osôb a majetku, učebného odboru rybár.
Učiteľkou chcela byť od detstva, no rovnako milovala zvieratá, najmä kone, a chcela s nimi pracovať. A patrí k šťastlivcom, ktorým sa obe túžby podarilo skĺbiť. Väčšinu svojho profesionálneho života venuje starostlivosti o výchovu detí a výcviku koní. Môže sa pochváliť, že jej zverenci vo voltíži viackrát reprezentovali na medzinárodných pretekoch vrátane majstrovstiev Európy a sveta, a Katarína Kubišová bola Slovenskou jazdeckou federáciou nominovaná ako národný tréner. Je aj členkou predsedníctva tejto federácie, predsedníčkou vzdelávacej komisie a členkou voltížnej komisie.
Nie je ťažké uhádnuť, čomu sa venuje vo voľnom čase: svojej najväčšej záľube – trénovaniu detí a žiakov školy v jazdeckom športe, ktorý je jej zo všetkých športov najmilší. Mladí ľudia, s ktorými pracuje, sú pre ňu zdrojom energie. Lásku k prírode a zvieratám sa usiluje rozvíjať aj vo svojej rodine. Teší sa, že koník, ktorého kedysi kúpili pre jediného syna, v súčasnosti úspešného architekta, je ešte v dobrom zdravotnom stave a ako tridsaťročný povozí aj jej štyri vnúčatá…
„Poteší ma každé stretnutie s bývalými žiakmi, ktorí sa s radosťou pristavia a rozprávajú o svojich úspechoch. Vtedy si poviem, že to má zmysel a význam, že to robíme naozaj dobre,“ pochvaľuje si Mgr. MARTINA MURGAŠOVÁ, zriaďovateľka 1. Súkromného Banskobystrického gymnázia.
Školu sme si vysnívali
„Keď mi ráno zazvoní budík a s nevôľou ho vypínam, v hlave mi beží: Hej ty, vstávaj, ideš predsa do svojej školy!“ Aj k takýmto pocitom sa priznáva Martina Murgašová, ktorú v škole každý deň čakajú učiteľské i manažérske povinnosti. „V prvom rade som vždy bola učiteľkou, ktorá so žiakmi pracovala aj mimo vyučovania. Teraz je popri učení potrebné a často náročné zvládať aj prácu s učiteľmi, s rodičmi a rôznymi inštitúciami…“
Už počas štúdia učiteľstva výtvarnej výchovy snívala o tom, že raz bude mať vlastnú umeleckú školu. Vtedy si však ani len nevedela predstaviť, čo to všetko môže znamenať… Niekoľko rokov učila na umeleckej škole a neskôr vyučovala odborné grafické predmety na odbornej škole, ale svojho sna sa celkom nevzdala. Až keď spoznala svojho budúceho manžela, ktorý tiež pôsobil v školstve, začal mať sen konkrétnu podobu. Rozhodli sa, aj na základe získaných skúseností, založiť súkromnú strednú školu podľa vlastných predstáv.
Škola už oslávila piate narodeniny, má 320 žiakov v trinástich triedach a v minulom školskom roku sa stala najžiadanejšou súkromnou školou v záujme o štúdium u žiakov v rámci Slovenska. Je aj ambasádorskou školou Európskeho parlamentu. V čom je teda toto gymnázium jedinečné? Všeobecné vzdelanie spája s odborným v oblasti virtuálnej grafiky a kybernetickej bezpečnosti. „Naša škola poskytuje svojím žiakom variabilitu výberu jazykov, ktoré nie sú samozrejmosťou pre stredoškolské vzdelávanie a ponúka im možnosť študovať angličtinu, taliančinu, francúzštinu, španielčinu, nemčinu, ruštinu, čínštinu a dokonca aj latinčinu. Naši žiaci majú možnosť učiť sa tri cudzie jazyky podľa vlastného výberu. Okrem jazykových zručností si môžu rozširovať aj technické zdatnosti pri štúdiu virtuálnej grafiky a kybernetickej bezpečnosti. Naším zámerom je pripraviť budúcich študentov pre vysoké školy aj technického charakteru,“ vysvetľuje.
Naplnením druhého sna Martiny Murgašovej je šťastný rodinný život a každú voľnú chvíľu trávi so svojimi blízkymi. Ak sa jej podarí odtrhnúť kúsok času pre seba, venuje ho umeniu – návštevám galérií alebo aj vlastnej tvorbe. V škole sú na chodbách vystavené jej obrazy, ktoré vznikli v roku 2015 v sérii pod názvom Banská Bystrica, mesto nášho života. Ale najviac ju teší, že aj jej štvorročná dcéra rada maľuje, a hovorí: „Pri pohľade na jej nadšenie v očiach, keď sa môže zašpiniť farbami, prežívam presne tie isté pocity z maľovania, akoby som práve maľovala aj ja.“
„Rektor musí mať vyjednávacie schopnosti agenta FBI, trpezlivosť budhistického mnícha a vedomosti psychológa, aby dokázal riadiť toľko ľudí.“ Takto občas charakterizuje svojpost rektorka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Prof. Mgr. KATARÍNA SLOBODOVÁ NOVÁKOVÁ, PhD., ktorá je súčasne najmladšou profesorkou etnológie na Slovensku.
Mám rada prácu s ľuďmi
Často s úsmevom hovorí, že dnes je rektorkou univerzity, na ktorú ju v roku 1997, keď univerzita vznikala, neprijali. „Zostala som pod čiarou,“ spomína. „Prijali ma však na štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na katedru etnológie a folkloristiky, a to bol pomyselný odrazový mostík pre môj ďalší záujem a prácu v odbore etnológia.“
Po skončení štúdia v Nitre nastúpila na doktorandské štúdium do Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied. „Bola som v šiestom mesiaci tehotenstva a nebola som si istá, či náročné štúdium a povinnosti popri materstve zvládnem. Vďaka skvelým starším kolegom, najmä mojej školiteľke, profesorke Rastislave Stoličnej, som ako slobodná matka s malým dieťaťom zvládla doktorát za štyri roky. Bez podpory rodiny, najmä mojej mamy, by sa to však v takom krátkom čase nepodarilo,“ uznáva.
„Mám rada prácu s ľuďmi. Ako etnologička počas odbornej práce, na terénnych výskumoch, sa veľmi veľa stretávam s rôznymi skupinami ľudí, komunikujem s nimi, počúvam ich a snažím sa odovzdávať nadobudnuté poznatky a vedomosti ďalej. Študentom formou prednášok či vedeckej práce, širokej verejnosti formou popularizácie našej vedy,“ hovorí autorka niekoľkých kníh.
Už dva roky je Katarína Slobodová Nováková, ako prvá žena v tejto pozícii v histórii univerzity, jej rektorkou. Tento post nebol jej vysnenou životnou métou, ale zhostila sa ho s bázňou a rešpektom, lebo si uvedomuje, že nereprezentuje len seba. „Zastupujem navonok viac ako päťsto zamestnancov a všetkých študentov. V pozícii rektora musí človek denne riešiť desiatky diametrálne odlišných problémov, nesie zodpovednosť za chod celej inštitúcie. Má spolupracovať s partnerskými univerzitami, mestom, župou, ministerstvom školstva, zabezpečovať univerzite pevné miesto a pozície v rôznych hodnoteniach a rebríčkoch, obhajovať ju a posúvať vpred. A popri tom si musí dobre zmanažovať čas, aby dokázal pracovať aj vedecky a pedagogicky, našiel si čas na rodinu i na seba.“
Zdá sa, že sa jej zatiaľ darí nachádzať rovnováhu.Vo voľnom čase relaxuje v prírode, v zime na lyžiach, v lete na túrach. Trochu sa venuje bylinárstvu, rada háčkuje aj píše knihy, oddychuje pri sledovaní historických seriálov. V ostatnom čase sa venuje aj postcrossingu, posielaniu a výmene pohľadníc v rámci celého sveta. Často cestuje, spoznáva nových ľudí, miesta a kultúry. Vďaka svojej práci stretla mnoho ľudí, ktorí ju utvrdili v tom, o čom život skutočne je a pomáhali jej udržať sa „nohami na zemi“. „Naučili ma vážiť si rodinné zázemie a svoje korene, aj čas, ktorý strávim s rodinou,“ hovorí o tom najdôležitejšom, čo ju jej práca naučila.
Hlasovať môžete od 06. februára 2024 12:00 do 20. júna 2024 – 12:00 prostredníctvom SMS na číslo 7400 v tvare SR 1 – 27, kupónmi z týždenníka Slovenka alebo Online na www.slovenkaroka.sk/hlasovanie
Cena SMS je 1 eur s DPH., službu zabezpečuje spoločnosť goodgames, s.r.o.
Príklad hlasovania formou SMS: Ak chcete dať hlas nominantke číslo 1, tak pošlite SMS v tvare SR (medzera) číslo kandidátky na číslo 7400
